Od: Myriel
„Si viac ako človek“ je jedno z najčastejších posolstiev, ktoré dostávame od duchovného sveta. Ďalším je: „Všetko, čo potrebuješ, nájdeš v sebe.“ Obe súvisia s časťou v nás, ktorej hovoríme Vyššie Ja.
Vyššie Ja predstavuje božskú iskru, božský plameň v nás, ktorý nás spája s naším najvyšším svetlom. Kedysi dávno sme zabudli, kým v skutočnosti sme a začali sme veriť tomu, že sme len človekom. Sme však vysoko rozvinuté svetlá v ľudskom tele a Vyššie Ja je mostom, ktorý nám umožňuje byť s naším svetlom v kontakte, byť v kontakte s božským poľom, s božskou skutočnosťou. „Si viac ako len človek“ teda znamená, že cez božskú iskru v nás máme prístup ku všetkému, čo je, k celému potenciálu božského poľa, ktoré nám poskytne všetko, čo potrebujeme a ktoré pracuje vždy pre naše najvyššie dobro. Cez toto spojenie nájdeme všetky odpovede a všetky riešenia. Vďaka božskej iskre v nás sa môžeme nazývať božským človekom.
Potenciál, ktorý sa skrýva v spojení s naším Vyšším Ja, však nie vždy využívame, pretože sme zahltení úlohami všedného dňa a spojenie s Vyšším Ja treba vedome vytvárať, nie je automatické. Ako vždy, ide o náš zámer, o našu pozornosť, ktorú mu musíme venovať, až potom sa nám môže podariť prejsť po moste do božskej skutočnosti. Pri troche tréningu to však vieme zvládnuť kedykoľvek počas dňa či noci, za pár nádychov, nie je to vôbec zložité.
Na vytvorenie či posilnenie spojenia s naším Vyšším Ja môžeme používať napríklad toto cvičenie:
Zatvor oči a ponor sa do stredu tvojho centra s kryštálom AVATARA. Vdychuj svetlo ANA.
Otvor svoje vnútorné oko a predstav si, že si na lúke. Vidíš okolo seba nádherné farby, kvety. Cítiš ich vôňu, cítiš slnko na koži, vánok. Cítiš sa v bezpečí.
Vnímaš mier v sebe. Všetky tvoje myšlienky, obavy, všetko, čo ťa zaťažuje, z teba odpadáva. Cítiš sa ľahšie a ľahšie. Tvoje srdce sa otvára všetkému, čo je.
Na kraji lúky zbadáš palác. Je krásny, farebný. Ideš k nemu, priťahuje ťa svojou krásou. Nahor k palácu vedú schody. Vedome po nich vystupuješ. Vnímaš pokoj a lásku vo svojom srdci.
Si pred bránou do paláca. Postavíš sa pod klenutý priechod. Dopadá na teba svetlo, ktoré ťa očisťuje od všetkých myšlienkových štruktúr, ktoré ti už neslúžia.
Prejdeš bránou. Vstúpiš do nádhernej miestnosti zaplavenej svetlom dúhových farieb. Ideš do stredu miestnosti. Tvoje srdce je otvorené.
Na zemi pred tebou je sviečka. Vidíš jej malý plamienok. Pozeráš do neho. Plameň sa zväčšuje a zväčšuje, rastie a rastie.
Vstúpiš do tohto plameňa. Hreje ťa. Si v spojení s tvojou božskou iskrou, v spojení s tvojím Vyšším Ja. Vnímaj pocity, ktoré ťa zaplavujú. Vnímaj, ako v tebe narastá božskosť. Vychutnávaj si tieto chvíle.
Teraz z plameňa vystúp. Plameň sa začne zmenšovať, až na svoju pôvodnú veľkosť.
Zdvihni sviečku, podrž ju v rukách pred srdcom a zober si ju so sebou, keď budeš teraz opúšťať túto posvätnú miestnosť božstva.
Si znova na lúke, spolu so sviečkou. Vraciaš sa späť, do svojej dimenzie. Párkrát sa zhlboka nadýchni a otvor oči.
Z tejto krátkej meditácie je už isto jasné, prečo raz hovoríme o božskej iskre a raz o božskom plameni. Oba termíny znamenajú to isté, rozlišujú sa len svojou intenzitou: Božskú iskru má v sebe každý z nás. Či sa z nej stane božský plameň a ako bude silný, záleží len od našej túžby a stupňa nášho vedomia. Ako bude rásť, bude sa nám aj vracať viac a viac spomienka na to, kým naozaj sme a budeme oveľa intenzívnejšie zažívať stavy božskej skutočnosti.