Ami – chlapec z hviezd

O vývoji civilizácií, vede a solidarite

Keď dosiahne civilizácia istý stupeň duchovného vývoja, ľudia prestanú páchať hrozné veci a zločinci zmiznú, lebo jeden nechce uškodiť druhému. Ak aj nejaká civilizácia nerozvinie solidaritu, dobrotu a múdrosť, a napriek tomu dosiahne vysoký stupeň technologického vývoja, skôr či neskôr využije väčšinu svojich vedomostí proti sebe. Nakoniec sa všetky bezcitné civilizácie, ktoré nie sú založené na solidarite, zničia samy vo chvíli, keď dosiahnu určitú úroveň vedeckého pokroku bez toho, aby porozumeli vyššej logike. Inými slovami, keď úroveň vedy nejakého sveta presiahne mieru solidarity, svet sa zničí sám. Solidarita, čiže súdržnosť, má korene v láske. Solidarita je láska, priazeň a náklonnosť.

Ak je miera svetovej solidarity nízka, na svete panuje nenávisť, násilie, vojna a nešťastia. A keď je to civilizácia vedecký pokročilá a zároveň deštruktívna, môže spôsobiť katastrofu.

V celom vesmíre existuje iba jediná forma spoločenského zriadenia, ktorá je schopná zabezpečiť prežitie a spokojnosť všetkých. Dá sa dosiahnuť celkom prirodzenou cestou vo chvíli, keď spoločnosť začne konať solidárne, keď prestane ignorovať materiálne, kultúrne, duchovné a citové potreby každého človeka a všetkého okolo seba – zvierat, rastlín, Zeme, vody a vzduchu. To sa stane len vtedy, keď sa civilizácia dostatočne duchovne vyvinie. Potom prestanú byť ľudia zlí.

Vzťah medzi vedou a súdržnosťou medzi ľuďmi je na Zemi veľmi naklonený na stranu vedy a techniky. Zabúdate na srdce, blaho a šťastie ľudí i všetkých ostatných bytostí, na prírodu. Ľudia nežijú podľa prírodných zákonov. Videli ste nejaký iný druh okrem človeka, ktorý vedie vojnu proti vlastnému druhu? To je šialenstvo. Rovnako ako ničenie prírody, ani to nerobí žiadne iné zviera. Ľuďom sa to však zdá byť normálne.

Musíte vytvoriť spravodlivú spoločnosť rovnakou mierou pre všetkých. A musíte sa v nej s láskou starať jeden od druhého. Ak nie, zničíte sa, lebo nevhodne použijete technologický pokrok.

Boh je láska

Láska je sila, je to vibrácia, ktorá preniká celým vesmírom a ktorá ho vytvorila. Láska je vitamín, ktorý potrebujú všetky živé organizmy, tým viac, čím sú vyvinutejšie. Najvyvinutejšie bytosti zažívajú, potrebujú a aj prejavujú veľa lásky.

Každý, kto zažíva lásku, zažíva boha. Keď je rozum osvietený láskou, je schopný zachytiť najhlbší zmysel vecí a čerpá poznanie priamo od boha – a to je múdrosť. Len láska nám umožňuje spoznať boha a ožíva len v jeho prítomnosti. 

Boh nerobí ani neriadi nič. On je len nezištná láska, ktorá sídli v srdci každého z nás. A práve táto láska sa neustále pokúša voviesť do vašich svetov mier a spravodlivosť. Urobiť to však môžete len vy sami, keď budete konať. Nemali by ste už viac vyčkávať, že to boh či niekto iný urobí za vás, treba konať.

Si láska

Kam alebo na čo ukážeš, keď povieš ja? Na ktoré miesto tvojho tela? Na stred tvojho hrudníka? To je práve to miesto, kde si doma. Si láska a tvoj domov je hlavne v srdci. Tvoja hlava ti slúži ako periskop v ponorke. Hlavu máš na to, aby si ty bol schopný vnímať vonkajšie veci, svoje okolie. Hlava je tvoj periskop so zabudovaným počítačom – mozgom. Vďaka nemu chápeš, ako fungujú v okolitom svete veci. Riadiš ním svoje životné funkcie. Nohy ti slúžia na presun z miesta na miesto, ruky na to, aby si mohol narábať s vecami. Ale ty si v srdci. Si láska. A preto sú všetky tvoje činy, ktoré nemajú súzvuk s láskou, namierené proti tebe samému a proti bohu, ktorý je láska. Láska je základným vesmírnym zákonom a najvyšším možným výrazom človeka. Pravým a skutočným menom boha je – láska.

Čo nie je z lásky, zanikne

Všetko, čo sa nezakladá na láske, je predurčené na zánik, na zabudnutie v čase, na zatratenie. A všetko, čo je založené na láske, priateľstvo či partnerstvo, rodina či spoločenstvo, vláda alebo národ, individuálne duše či ľudstvo, bude pretrvávať v bezpečí, prekvitať a prinášať ovocie a nikdy nezanikne.

Ako získať lásku?

Aby sme získali lásku, musíme vedieť, že láska nie je emócia, ale bytosť. Láska je reálne žijúci duch. Keď sa v nás raz prebudí, prichádza k nám šťastie a prináša so sebou všetko. Čo teda podniknúť, aby prišla? Najprv je potrebné veriť, že tento duch existuje, potom ho treba hľadať v tajomnom kútiku jeho najintímnejšieho, najdôvernejšieho obydlia, v našom srdci. Netreba ho k nám privolávať, lebo je už v našom vnútri. Stačí, keď ho necháme vyjsť von. Nejde o to, aby sme sa lásky dožadovali, ale o to, aby sme ju dávali. Ako teda získame lásku? Keď ju dávame, keď naozaj milujeme.

Láska a pripútanosť

Súčasťou individuálneho vývoja je aj to, aby sme sa naučili pochopiť a prekonať pripútanosť k ľuďom či veciam, lebo duch túži po slobode. Skutočná láska nie je putom. Nikoho nezaväzuje a nedá sa ani spútať, Práve naopak, oslobodzuje nás.

Z „lásky“ sa premení vlčica na šelmu, keď sa objaví niekto, kto by chcel ublížiť jej mláďatám. Z „lásky“ k tým, ktorých považujeme za svojich blížnych, sa správame kruto a sebecký k ostatným. Práve tento druh „lásky“ je príčinou vašich neustálych vojen a toho, že vaše svety sú ohrozené. Je to láska na nižšej úrovni, hovoríme jej pripútanosť. Keď je niekto k niečomu pripútaný, na niečo naviazaný, alebo na niečom a niekom lipne, tak je schopný čohokoľvek – kradnúť, klamať aj zabíjať. Aj túžba prežiť a nezaujímať sa pritom o nič a nikoho je len formou nesprávne pochopenej lásky – lásky k sebe samému a k svojej pokrvnej rodine či skupine, do ktorej patríme.

Skutočná láska nepozná hranice. Mali by ste prestať lipnúť na ľuďoch a veciach, neviazať sa na ne ani sa k nim nepútať, nebyť od nikoho a ničoho závislý. Len vtedy budete konať z pohnútok naozajstnej lásky a budete mať na zreteli dobro celého ľudstva, a nielen svojej malej skupinky. Pripútanosť k rodine, záujmovej skupine či národu funguje len do okamihu, keď dosiahnete istý stupeň vývoja vedy. Hneď ako zavŕši ľudstvo istý bod technologického vývoja, má len dve možnosti – buď prestane konať a žiť egoisticky, alebo zničí samo seba.

Láska k sebe a láska k druhým

Je to ako dýchanie: Keď niekto na niečom či niekom lipne, akoby vdychoval viac než vydychoval. Koná podľa princípu pre mňa všetko, ostatným nič: viac pre mňa, moju rodinu, záujmovú skupinu, národ či štát a menej pre druhých. Aj keď milujeme druhých viac ako seba, prináša to nerovnováhu. Je to akoby si vydýchol všetok vzduch bez toho, aby si sa nadýchol. O chvíľu by si sa zadusil.

O ceste k prebudeniu

Obrovské množstvo ľudí má strach zo samotného života, boja sa choroby, robia si obavy o milovanú bytosť, o svoj život. Žijú vo sne podobnom nočnej more.

Keď je niekto schopný uvedomiť si, že jeho disharmónia alebo stav vnútornej temnoty mu bráni v tom, aby mohol šťastnejšie žiť, mal by sa vydať cestou osobného rastu a pokúsiť sa prekonať svoje nedostatky, zladiť sa s prúdom vesmírnej energie a žiť v súlade s jej zákonmi. To vedie k tomu, že sa zobudí. Relatívne prebudený človek cíti, že život je krásny, že je to mimoriadna príležitosť pociťovať lásku, radosť a individuálne sa vyvíjať. A tiež možnosť pomáhať ostatným, ak prežívajú ťažké obdobie.

Človek si na ceste osobného rastu váži všetky problémy a ťažkosti, ktoré zažíva. Žije s vedomím, že všetky strasti, ktoré prežíva, sú jeho skúškami, ktoré mu pomáhajú vnútorne rásť. Sú súčasťou jeho cesty k prebudeniu. A nezabúdajú, že v porovnaní s tým krásnym, čo nám život ponúka, je ťažkostí oveľa menej. Vďaka tomu si vedia svoj život oveľa lepšie vychutnať, v dobrom aj v zlom.

O našich chybách

Nikomu sa nepáči, keď mu niekto iný ukazuje chyby, o ktorých si myslí, že ich nemá. Ale keď to neurobí, nikdy sa nedozvieme, že ich máme, takže si ich ani neuvedomíme, a preto sa ich nezbavíme. Človek sa totiž nesnaží opraviť chyby, o ktorých si myslí, že ich nemá. Je potrebné pomaly a po troškách pomenovať veci pravým menom. 

Keď človeku ukážeme jeho chybu, sebaobranná reakcia je vždy rovnaká: je to ohováranie, zlomyseľnosť, urážka, klebeta či obvinenie. Ale rana už bola zasadená a vedomie nahliadlo. Vytvorila sa malá puklina, štrbina v jednej vetve ega. Postupom času tento nedostatok prekonáme. Keď sme si ho raz uvedomili a prijali, môžeme ho aj rozpustiť, zbaviť sa ho. Prijať ho je však proces, ktorý chvíľu trvá. Učíme sa plávať. A neutekáme za našim egom, ale necháme sa viesť láskou.

Ego

Vo svojom vnútri máme prekážku, ktorá brzdí naše najkrajšie pocity – je to naše ego. Falošnú predstavu o sebe, naše falošné ja. Čím je väčšie ego, tým viac nás izoluje, robí nás necitlivými, posilňuje v nás ilúziu, že sme lepší a dôležitejší ako ostatní. Ego robí sebeckých, povýšeneckých a krutých ľudí. Vytvára v nás pocit, že máme právo znevažovať, odsudzovať, zraňovať, ovládať a využívať iné bytosti a ich životy. Ego je prekážkou na ceste k láske. Bráni nám pocítiť solidaritu, nehu, lásku a náklonnosť. Ľudská evolúcia spočíva v oslabení ega a v posilňovaní lásky a múdrosti.

V určitých chvíľach nášho života je ego našou ochranou, našou záchranou vestou. Keď sa však chceme vyvíjať, dostať sa na ďalší vývojový stupeň vedomia, vtedy je táto plávacia vesta pre nás záťažou. Nezostáva nám nič iné, ako sa naučiť plávať bez ega. Naučiť sa žiť v súlade s vesmírnymi zákonmi a nie podľa toho, čo chce naše ego. Keď žijeme s láskou a v láske, nič viac nepotrebujeme. 

O duchovnej pýche

Na ceste sebapoznania a sebazdokonaľovania nás čaká náš najhlavnejší nepriateľ. Je ťažké objaviť ho, lebo sa maskuje ako chameleón. Volá sa duchovná pýcha, duchovné Ego či duchovná hrdosť, povýšenosť alebo namyslenosť. Útočí práve na tých, ktorí si myslia, že na svojej ceste veľmi pokročili, viac ako iní. Duchovné Ego v nás vytvára ilúziu, že sme veľmi vyspelí. Cítime sa byť viac ako ostatní. A nenápadne nás to vedie k tomu, že začneme pohŕdať druhými. Avšak láska nikým nepohŕda, skutočná láska chce všetkým len pomôcť. Obzvlášť tým, ktorí toho vedia menej. Láska nikým nepohŕda, ani duchovne namyslenými. Láska je chápavá, snaží sa všetkým pomôcť a nesúdi. Keď prestaneš súdiť a namiesto toho sa pokúsiš vidieť a prekonať vlastné chyby, vtedy konáš múdro. Avšak pokým máme čo alebo koho súdiť, nekonáme múdro.

Nesúď

Nesúď ostatných podľa vzhľadu, ako ich vidíš ty. Lebo nemáš ani potuchy o tom, čo je v ich vnútri. Zapodievaj sa sám sebou, vylepšuj na sebe to, čo sa dá a nerieš to, čo robia alebo akí sa zdajú byť iní. Pokús sa naplno prežiť svoj život. Všetci sme študentmi v škole života. Nový svet nevytvoríme tak, že budeme súdiť druhých za ich minulé chyby. Mali by sme predkladať nové riešenia, ktoré slúžia pre všetkých a snažiť sa ich uskutočniť.

Rozum a srdce

Na Zemi máte problém s terminológiou: nazývate inteligentnými alebo múdrymi tých, u ktorých je dobre vyvinutý len jeden z mozgov, ale existujú dva mozgy, dve centrá chápania. Jedno z nich je informačný systém, počítač: hlava, myšlienky… Hovoríme mu intelektuálne centrum. Spracováva logické informácie, praktické činnosti pozemského života.

Ďalej existuje emocionálna centrum. Súvisí s našimi pocitmi, s hlbokými životnými otázkami, večnými a univerzálnymi pravdami, s tvorivosťou a intuíciou, múdrosťou a láskou. Čím viac sú tieto centrá vyvážené, tým vyššie vedomie človek dosahuje. Inteligentný a múdry človek má centrá v harmónii. A harmónia znamená, že intelekt je v službách srdca.

Intelekt je len nástroj, ale srdce je centrum, z ktorého vychádzajú najhlbšie pohnútky ľudského konania. V ňom sú najhlbšie pravdy – je tam to, čo robí z ľudí šťastné a nešťastné bytosti – teda to najdôležitejšie zo všetkého. Preto by mal rozum slúžiť na to, aby urobil z bytostí šťastných jedincov.

Ak má niekto viac rozvinuté intelektuálne centrum, nevidí do hĺbky veci. Nevidí škody, ktoré môže svojím konaním spôsobiť a ani ho to nezaujíma. Tí, čo majú viac rozvinuté emocionálne centrum, sú „hlúpi dobráci“. Sú intelektuálne obmedzení, a preto nedokážu plne porozumieť svetu, v ktorom žijú. Výsledkom je, že nie sú vlastne až takí dobrí, pretože tí, ktorých voláte inteligentní, im ľahko dokážu vymyť mozog a prinútiť ich škodiť sebe aj ostatným, pričom veria, že konajú správne. Láskavosť tých, ktorí neuvažujú jasne, sa nikdy nezmení na pravú lásku. Aby sa premenili city na múdrosť, musí ich osvietiť rozum, intelekt. A aby sa premenil intelekt na inteligenciu, musí byť osvietený citmi.

O dokonalosti

Nikto od teba nežiada, aby si bol dokonalý. Dokonalý je len boh, lebo je čistou láskou. My sme iskričkami tejto lásky a našou úlohou je čoraz viac sa približovať k tomu, čím skutočne sme.

O náboženstvách

Triedenie ľudí podľa náboženstva je rovnako alebo ešte nebezpečnejšie ako delenie podľa hraníc či názorov. Zmyslom náboženstva bolo a je praktizovať lásku v živote. Ak je teda zmyslom náboženstva láska, nepohnete sa ani o krôčik ďalej, keď sa budete hádať, ktoré náboženstvo, učiteľ či majster je ten pravý. Skutočné náboženstvá nás nabádajú na láskavé, čestné a mierumilovné konanie, aby sme rešpektovali všetko živé. Jednoducho na to, aby sme lásku aj praktizovali.

O božej pomoci

Človek stále očakáva a spolieha sa na božiu pomoc. Boh však nerobí vôbec nič. Ak chce roľník dobrú úrodu a boha o ňu len prosí, no nič nezaseje, nezalieva ani nepohnojí, môže sa modliť koľko chce, nič sa mu neurodí. Keď vyhodíš nad seba do výšky kameň a nepohneš sa z miesta, padne ti rovno na hlavu. Môžeš prosiť Boha koľko len chceš. Boh navrhuje a vytvára celú túto vesmírnu hru so všetkými jej pravidlami a vkladá do všetkého, do každej veci, do každej duše, ducha lásky. Konať však musíme my, nie on.

O vojnách a nespravodlivosti

Ako je možné že Boh dopúšťa vojny a nespravodlivosť? Boh s tým nemá nič spoločné. Ste to vy sami. Vy ste príčinou všetkého, teda vojen a nespravodlivosti. Vy ich tvoríte, vy ich vediete a dovolíte, aby existovali.

O šťastí

Veda nám slúži nato, aby boli ľudia čo najspokojnejší. Avšak najväčšie šťastie dosiahneme len vďaka láske. Zdrojom šťastia je láska, život v láske, keď milujeme život, prírodu, vzduch ktorý dýchame, jednoducho všetko okolo seba. Je to láska k stvoriteľovi za to, že nám dal úžasnú príležitosť žiť, milovať ľudí a každé stvorenie.

Keď má človek dar lásky, je pri ňom vždy aj šťastie, aj vo chvíľach, keď má hmotných vecí a majetku pomenej. Ak budeme hľadať len lásku, všetko ostatné príde samo. Keď sa však usilujeme len o hmotné veci, možno ich získame a možno aj nie. Ale celkom určite nepocítime šťastie, lebo to je plodom lásky. Šťastie získame len silou lásky.