Od: Myriel
Uvedomili ste si niekedy, že láska, čo cítime k inému človeku, je často iná ako božia láska? A aký je medzi nimi rozdiel? Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čím bola – a je – špecifická Ježišova láska?
Základom akéhokoľvek života všade v univerze je božia láska – bezpodmienečná, všeobjímajúca, všezahrňujúca, univerzálna, večná, jedinečná. Je neosobná – nie je nejaká k jednému a iná k druhému, prúdi ku všetkým a všetkému rovnako a všetko rovnako miluje, nerobí rozdiely. Vyteká z božieho zdroja a cez Meleka Metatrona prúdi ku každej bytosti v univerze. Žiadne svetlo nedokáže bez nej žiť. Neustále, v každej chvíli, nás obklopuje bez toho, aby sme čokoľvek museli urobiť. Prijímame ju každým naším nádychom a ona v nás cirkuluje, len nie vždy si to uvedomujeme. Ak aj na ňu zabudneme, neznamená to, že sa k nám dostáva len niekedy. Božia láska cirkuluje stále, naveky.
Božia láska je večná, bezpodmienečná láska v každom okamihu, ona jednoducho stále je. Cítiť ju môžete, keď sa stíšite, ponoríte do svojich hĺbok a uvedomíte si, že pri každom nádychu, ktorý urobíte do vás večná božia láska vteká. Zjednoťte čakry a požiadajte Meleka Metatrona o prúd tejto lásky, zaplaví vás ňou.
Keďže žijeme na planéte, ktorá upadla do duality, zahalil nás závoj zabudnutia a začali sme na božiu lásku zabúdať. Nič živé však nemôže zostať pri živote, ak sa odpojí od božej lásky, a tak sme začali žiť osobnejšiu lásku – ľudskú.
Aj v univerze existuje niečo ako osobná láska. Rozdiel je v tom, že vyspelé bytosti svetla, ktoré nemajú závoj zabudnutia, sú si v každom okamihu vedomé, že základnou láskou života je večná božia láska a aj ju neustále vedome prijímajú.
Božiu lásku sme už stretli osobne – v časoch, keď žil na Zemi Ježiš. Prečo to k nemu ľudí tak priťahovalo? Pretože s každým nádychom prinášal prúd večnej lásky a bol si toho vedomý. A práve z tejto božej lásky miloval ľudí aj na osobnej úrovni. Ak máte v sebe spomienky na čas, ktorý ste prežili s Ježišom, istotne vnímate, že láska, ktorú Ježiš cítil k ľuďom bola niečo mimoriadne, silné, blízke, a to preto, že vychádzala z božej univerzálnej lásky. A preto mohla byť taká čistá. Hlboko sa dotýkala našich sŕdc a tieto dotyky cítime ešte aj dnes.
Keď ľudia žijú osobnú lásku a zabudli na základnú božiu lásku, láska potom porovnáva, často sa aj zneužíva a môže byť spojená s hnevom, bolesťou či strachom. Ak chceme prežívať akýkoľvek druh ľudskej lásky bez strachu a bolesti, podmienkou je, aby sme vedome prijímali božiu lásku.
Aby sme toho boli schopní, musíme spracovať svoj hnev či bolesť z lásky, čo v sebe máme – či už voči druhým, ktorí nám ublížili, alebo voči sebe, keď sme my sami niekomu ublížili. Je na to veľmi jednoduchá pomoc: predstavte si človeka, s ktorým ste v takomto vzťahu, pozrite sa naňho a predstavte si, ako aj on do seba vdychuje presne tú istú božiu lásku ako aj vy. Aj on má v sebe božie svetlo. Chyťte ho za ruky a spoločne vedome vdychujte božiu lásku. Môžete poprosiť anjela Chamuela, aby vám v tom pomáhal.