Kráľ Artuš: O odpustení a slobode + odňatie inkarnačného cyklu

So slovami Omar Ta Satt ťa zdravím ako Kráľ Artuš. Som svetlo slobody. Som svetlo ľudskej lásky. Som svetlo, ktoré spolu s tebou zanechalo v dobe Avalonu božie dedičstvo.

Spoločne, ty a ja, sme mnohých ľudí priviedli k slobode. V tej dobe nebolo zvykom nechať žiť tých, čo v boji prehrali, odpustiť im. No my sme tak robili. Pretože už v tej dobe – hoci závoj zabudnutia bol oveľa hustejší – sme vedeli, že v nás žiari niečo, čo je oveľa silnejšie ako sila víťaza, prejav moci. My od okrúhleho stola a družina sme boli zajedno v tom, že jemnosťou a láskou sa dá dosiahnuť viac.

Mnohokrát som počas svojej inkarnácie odpustil. Mnohokrát bolo moje srdce naplnené žiaľom a bolestťou. No vždy som ťa stretol a spoločne sme prišli na to, čo to znamená, keď sa odpustí z lásky, z hlbokej lásky. A z toho vzišli veľké veci. Tým sa transformovala bolesť. Tým sme zažívali iný druh moci, ktorá pôsobí v oveľa vyšších úrovniach a mocnejšie. Zažili sme božskú moc. A keď bolo moje srdce plné žiaľu, pretože som veril, že som stratil, čo mi bolo najdrahšie, moju ženu Ambru, stále som hlboko vo vnútri vedel: Len odpustenie ma privedie k hlbokému vykúpeniu!

V tomto čase mal v Avalone každý, aj ja, na sebe hlboký, hlboký závoj zabudnutia. Nechápal som. Nevedel som prečo. Často som sa cítil veľmi osamelý, pochyboval som o sebe. Cítil som svoju citlivosť. Akoby som mohol byť kráľom, ktorý vedie všetok ľud? Niekedy som cítil, že nemám dosť sily. Vyhľadal som médium a počúval slová od duchovného sveta, plné lásky, ktoré ma upokojili. Povedali mi: „Všetko má svoj vyšší zmysel. Príde čas, keď to pochopíš.“

A tak som nasledoval tieto slová a cez hlboký proces som sa učil odpúšťať. Počas tohto procesu ma sprevádzali a podporovali veľkňazy a veľkňažky, rytieri Okrúhleho stola aj moja družina. Ale to najvyššie, čo mi bolo dovolené v tom živote zažiť, bolo: Keď som odpustil svojej žene a svojmu najlepšiemu priateľovi, dôverníkovi, odpustil som aj sebe. To uvoľnilo pole, ktoré bolo plné sily, poznačené hlbokým mierom!

Tak som bol zasvätený do Bieleho kňažstva a všetky ťažoby, všetky obavy, všetky strachy boli zo mňa sňaté. Cítil som sa taký slobodný. S týmto pocitom slobody som sa vrátil a bol som obsypaný darmi. Smel som žiť v najhlbšej ľudskej láske, pretože Ambra sa rozhodla pre mňa. Spolu s tebou, družinou, Okrúhlym stolom sme oslavovali.

Už vtedy – hoci to v tej dobe nebolo zvykom – bola pre mňa veľmi dôležitá mienka žien. Počúval som ich a učil sa od nich. Usporiadali sme oslavu slobody. A rozhodli sme sa, že darujeme slobodu toľkým ľuďom, koľkým to len bude možné. A všetci sme si sľúbili, že sa znova stretneme. Stretneme sa znova ako kedysi, aby sme žili v slobode a ľudskej láske. Nevedeli sme presne kedy a ako, ale vedeli sme, že sa to stane. Spoločne sme zanechali dedičstvo božie – mocný meč Excalibur. Ukotvili sme ho na mnohých miestach Zeme.

Som hlboko dojatý, že ťa dnes opäť stretávam. A teraz, počas rituálu najvyšších tónov, odoberieme z tvojich štruktúr celý inkarnačný cyklus, ktorý ti už neslúži, aby si bol slobodný pre začiatok, pre nové, pre kňažstvo, pre dedičstvo Ježiša Krista, pre dedičstvo Avalonu. Tak ako kedysi, dovoľ mi povedať: Príde po vzostupe čas, ktorý Radcovia svetla volajú adaptačná fáza. Tam znova budeme spoločne pomáhať mnohým, mnohým ľuďom k slobode!

Veľmi ťa milujem!

A tak ťa prosím, postav sa, na počesť všetkým, ktorí ešte stále spia, ktorí ešte stále necítia túto energiu slobody. A s niekoľkými krátkymi nádychmi pošli všetkým ľuďom, bez ohľadu na náboženstvo, bez ohľadu na farbu pleti, bez ohľadu na frekvenciu, do ktorej patria, s tromi nádychmi najhlbšiu lásku: Elexier.

Mnoho, mnoho bytostí sa tu zhromaždilo. Bytosti, ktoré sú ti blízke, dohliadajú na teba a ochraňujú ťa. Bytosti s rôznymi schopnosťami a oprávneniami. A ak to dovolíš, odoberú z teba inkarnačný cyklus, ktorý ti už viac neslúži.

(Pusti si hudbu, napríklad túto.)

AN’ANASHA