Od: Myriel
Život je jednoduchý. Len ľudia si ho radi komplikujú. Podozrievajú jednoduché riešenia, že nemôžu byť dobré. Je to naša typická črta. Duchovný svet nám dal všetko, čo potrebujeme pre šťastný život. Len my to často nevidíme. Rozkošne o tom v metaforách hovor Maris v chanellingu, ktorý priniesol na Kryonfestivale na jar roku 2007.
Maris je milujúca a láskavá bytosť z planéty Arkturus, ktorá s veľkým záujmom študuje ľudí. Je šéf tímu Arkturiáncov, ktorí pristáli u nás na Zemi, aby pracovali na ukotvení zemskej mriežky. Veľmi rád pozoruje ľudí a skúma ich. Sme pre neho stále zaujímavejší. Vždy, keď začína chápať niečomu, čo sa deje v dualite, zjaví sa niečo nové, čo znova musí pochopiť.
Chcel by som vám povedať príbeh, ako vás vnímame a prečo si myslíme, že ste takí nesmierne nádherní. Budem hovoriť v obrazoch a metaforách, ale je to presne tak, ako to popisujem.
V tmavej miestnosti je veľmi veľa ľudí. Niektorí sa trochu boja, majú pocit, že niekde by mohlo byť niečo, s čím by mohli miestnosť osvetliť, ale zostávajú sedieť. Iní vstanú a pokúšajú sa nájsť vypínač. Niektorí idú doprava, iní doľava. Niektorí chodia v kruhu, tadeto a tade. Chvíľu to trvá, ale nájdeš vypínač. Držíš nad ním ruku a energie, duchovný svet, Radcovia svetla ti šepkajú: „Zapni ho, zapni ho!“
Ty vytrvalo držíš ruku nad vypínačom a hovoríš: „Nie, nie. Čo sa stane, ak ho zapnem?“ Energie ti šepkajú: „Rozjasní sa, budeš vidieť!“ Ty vytrvalo: „Nie, nie, ešte chvíľu počkám.“ V jednej chvíli je impulz taký veľký, že sa odvážiš zapnúť svetlo. A zrazu si veľmi prekvapený. Si v osvetlenej miestnosti a toľko je tu toho, čo sa dá vidieť. Ale nehľadíš na všetko. Väčšinu času sa zameriavaš na jeden objekt. Je to veľká truhlica. Vieš si predstaviť, čo by som ti chcel povedať. Poviem ti vopred, čo je v tej truhlici: tvoje božské svetlo a všetky tvoje schopnosti.
Truhlica je zatvorená. Hľadíš na ňu. Pristúpiš bližšie a duchovný svet, Radcovia svetla ti hovoria: „Otvor ju!“ Tu hovoríš: „Nie, nie,“ a radšej si na ňu sadneš. Duchovný svet je prekvapený: „Čo to robíš?“ Odpoveď: „ Nuž, ako môžem vedieť, čo je v truhlici?“ „Poklady, veľa pokladov. Všetky tvoje schopnosti, všetko, čo si. Keď tú truhlicu otvoríš, všetko sa o tom dozvieš a dostaneš, čo si len želáš!“ Zostávaš stále sedieť na truhlici.
Po nejakej dobe príde osvietenie a impulz je taký silný, že sa postavíš a pozrieš na truhlicu. Hľadáš zámok s číselnou kombináciou, aby si sa pokúsil truhlicu otvoriť. Duchovný svet ti hovorí: „Nie, nie, stačí zdvihnúť veko!“ Niektorí ľudia povedia: „Nie, to radšej pôjdeme. To je pre nás príliš jednoduché. Chceli by sme to trochu komplikovanejšie.“ Niekedy je duchovný svet taký plný lásky k vám, že vám dokonca podá aj kladivo a sekáč, aby ste mohli truhlicu rozbiť a otvoriť a poriadne sa pri tom zapotiť. Hoci sa dala veľmi ľahko otvoriť.
Nakoniec úplne otrasený po veľkom úsilí truhlicu otvoríš a bez slova hľadíš na poklad. Duchovný svet ti hovorí: „Choď, zober si to! Načiahni sa, je to tvoje!“ Ty hovoríš: „Nie, nie, lepšie je sa len pozerať.“ Duchovný svet vraví: „ Prosím, zober si ten poklad! Patrí tebe! Je tvoj!“ Ty tam len stojíš. Ruky máš za chrbtom.
V jednej chvíli je napokon impulz taký silný, že sa odvážiš siahnuť na poklad a vybrať ho von. Povedzme si obrazne, že poklad sú klenoty. Držíš ich v rukách, žasneš nad nimi, myslíš si aké sú nádherné a duchovný svet ti hovorí: „No, daj si ich na seba!“ „Nie, nie, nie som hodný toho, aby som také nádherné klenoty nosil. Čo by si druhí pomysleli, keby som tak žiaril?“
Ale v jednej chvíli je impulz taký silný, že si napokon klenoty na seba dáš. Si zasypaný všetkými tvojimi pokladmi a tvojimi schopnosťami, zrazu je všetko tam. Schopnosti ležia pred tebou. Môžeš ich používať. Sú časťou teba.
Ale potom sa obzrieš a vidíš iných ľudí a pomyslíš si: „Fíha, jeho náhrdelník je krajší. Radšej by som mal ten jeho.“ A začnete vymieňať. Robíte obchody. „Keď mi dáš tvoje klenoty, dám ti moje. Oveľa radšej by som mal tvoje.“ Alebo povieš: „Môj poklad, moje klenoty nie sú také krásne, už ich nechcem.“ Dáš ich späť do truhlice, zatvoríš ju, sadneš si na ňu a si užasnutý nad krásou pokladov druhých. Nie je to nádherné?
Myslíme si, že ste skutočne nádherní. Ale čo ten príbeh hovorí? Každý si nesie svoje poklady, ktoré sú určené pre neho. Každý jeden z vás má svoje vlastné schopnosti. Nepozerajte sa na schopnosti druhých, ale na svoje. Vám svedčí presne ten váš poklad. Je urobený pre vás a dokonale vám sadne. Pomaly to začnete chápať a potom sa práca môže začať.
Mimochodom, ste vysoko rozvinuté svetlá s veľmi vysokým vedomím. Prestav si, že v tej miestnosti sú stále ľudia, ktorí si všimli, že si zažal svetlo, držia si ruky pred očami a nechcú svetlo vidieť. Na toto ste boli školení, ľudské deti, starostlivo a nežne prísť k týmto ľuďom, aby ste im ukázali, že si môžu dať ruky z očí dole, že môžu oči otvoriť a vidieť svetlo. Samozrejme sú aj takí, čo vehementne odmietajú. Ale sú aj takí, ktorí sú už pripravení oči otvoriť. Ste školení aj na to, aby ste s týmto pomohli. Tak ako sme školení my Arkturiánci pomáhať vám, sprevádzať vás, pomáhať planéte dosiahnuť ďalšiu energetickú formu vzostupu.
AN’ANASHA