Od: Shira
Nielen planéty majú svoju obežnú dráhu, ale aj každá bytosť vo vesmíre má svoj predom určený orbit. Postupne ako sa naša planéta vracia tam, odkiaľ vypadla, aj ľudia sa dostávajú na svoje pôvodné dráhy. Navonok to vyzerá ako veľký chaos, ale vývoj nás posúva presne tam, kam patríme. Každý má svoje miesto v celku a svoju špecifickú bohom danú úlohu, pre ktorú bol stvorený. Sme ako bunky jedného veľkého vesmírneho organizmu, ako atómy stvoreného vesmíru.
Keď pozorujem ľudí okolo seba, vnímam nasledovné: Ten, kto sa drží na svojej ceste, nech sa deje, čo sa deje, kto ostáva verný sám sebe a svojmu poslaniu, ten zažíva synchronicitu vesmíru, všetko ide hladko, aj keď sa nachádza v zložitej situácii, s dôverou a vytrvalosťou cez ňu prejde, má to oveľa ľahšie ako ľudia, ktorí tú svoju obežnú dráhu ešte nenašli a pobehujú hore dole, stále skúšajú niečo nové. Takáto spiritualita je á la švédske stoly – akýkoľvek pamlsok sa momentálne servíruje, siahnu po ňom. (navštevujú seminár za seminár za seminárom, skáču hore dole podľa toho, čo momentálne letí, idú tam, kam veje vietor). Sú totálne neuzemnení. Neurobia si svoju vlastnú skúsenosť, ani nemajú vlastný názor, každý ich dokáže ovplyvniť…
Vo veľkom sa rozpadajú vzťahy. Ovplyvňuje to návrat planéty do pôvodných božích magnetických dráh. Najviac sa nás dotýkajú vzťahy rodičov a detí a partnerské vzťahy. Čo sa vlastne deje?
Energia božej matky SHAKTI neustále naberá na sile, súčasne nás prestáva lepiť navzájom hmota, ktorá mení svoju štruktúru (fyzické telo, peniaze, majetok, firma, podnikanie…). Každý človek sa postupne dostáva na svoju vlastnú obežnú dráhu v božom organizme, magnetizmus silnie, čiže ti pritiahne to, čo ti patrí a posunie ťa tam, kam patríš. To sa deje s tvojimi rodičmi i s tvojimi deťmi. Aj oni majú svoju vlastnú, bohom určenú magnetickú dráhu.
Rodičom netreba vnucovať svoje predstavy o šťastí (ťahať ich nasilu na svoju obežnú dráhu). Treba akceptovať, že sami najlepšie vedia, čo im robí dobre, neťahať ich k sebe, ale pustiť ich do vlastnej dráhy, oni najlepšie vedia, čo na to potrebujú – možno len svätý pokoj, pozornosť a záujem o to, čo potrebujú naozaj.
Dospievajúce a dospelé deti múdry rodič neťahá na svoju obežnú dráhu, nevnucuje im svoje predstavy, čo by mali robiť, ale v plnej dôvere ich pustí, v istote, že jedného dňa sa dostanú na svoj orbit.
Ak sa staráte o malé deti, nie sú váš majetok, ste ako ich pestúni. Múdry rodič pripravuje dieťa na svoju vlastnú životnú dráhu. Boh a jeho duša dobre vedia, kde je jeho miesto.
Úloha matky sa stáva posvätnou. Treba si vážiť otca, daroval ti matku a život.
Ak si otec, v prvom rade si váž matku svojho dieťaťa, život je mystérium, priviesť dieťa na svet a starať sa oň si zasluhuje veľkú úctu a rešpekt, je to veľká vec. Máš jedinečnú možnosť priamo sa zúčastniť mystéria ako rastie človek a byť pri tom, čo matka všetko dokáže a rozšíriť si tým chápanie života, aj svojho, lebo tvoja matka robila to isté.
Ak sa otec tvojho dieťaťa o vás stará, zarába peniaze a pomáha vám, prejavuj mu rešpekt a vďaku, nič nie je samozrejmé.
V partnerskom vzťahu naplnenom rodičovstvom je prítomný boh, tak podľa toho sa treba aj správať, s úctou, s rešpektom, s vďačnosťou a láskou.