Toto nie je channeling ani meditácia. Je to príbeh, ktorý napísala Sabine Sangitar. Fikcia, ktorá popisuje to, s čím sa snáď každý z nás v živote stretol, založená na správach zo skutočnosti.
Dnes bol v univerze veľký deň, pretože najvyšší radcovia svetla sa zišli na veľkom stretnutí, a to je niečo špeciálne aj v univerze. Vždy ide o veľmi dôležité záležitosti a rozhodnutia. Preto sú zvolaní len najvyšší a najstarší. Ako vždy, vysoké svetlá sa stretli vo veľkej konferenčnej miestnosti energetickej lode Ashtara Sherana, ktorý bol veliteľom tejto lode.
Majster Lao Tse, vzdialený asi tak pol svetelného roka, si z očí vytrel posledný hviezdny prach a zahľadel sa na svoj odraz v slnečných lúčoch. Pre dnešok si vybral veľmi pekný zovňajšok, pretože Lao Tse má prirodzený talent na to, ako sa zhmotní. Pretože je to veľmi múry a starý majster, zhmotnil si peknú bielu bradu. Páčilo sa mu, čo vidí. Nemohol však zakryť, že je trochu nervózny, pretože Melek Metatron mu dal veľkú úlohu a dnes mal pred najvyššími radcami hovoriť o výsledkoch. No bol aj plný radosti, pretože na týchto stretnutiach si vždy veľké svetlá dali na seba telo a túžil vidieť, čo vymyslel jeho priateľ Anjel Chamuel. Majster Lao Tse mal svoju vlastnú malú energetickú loď a vydal sa na cestu. Akoby z ničoho nič, len o pár myšlienok neskôr, vstúpil do veľkej konferenčnej miestnosti.
„Aká radosť všetkých vás vidieť, Omar Ta Satt, moji drahí priatelia,“ zvolal Majster Lao Tse. „Aké krásne telá ste si dali na seba!“ Nemohol poprieť, že Lada Nada bola obzvlášť nádherná. S krátkym, no intenzívnym Elexier pozdravil svojho priateľa Chamuela a sadol si vedľa neho. Anjel Chamuel bol tiež pozoruhodne krásny. Mal dlhé vlnité vlasy a na tele dlhé ružové rúcho.
Zrazu všetko úplne stíchlo a to znamenalo, že Melek Metatron a Ježiš ohlasujú svoj príchod. Všetci najvyšší radcovia na ich počesť povstali. Miestnosť zaplavilo svetlo. „Omar Ta Satt,“ pozdravili Melek Metatron a Ježiš radcov svetla. Tí sa uklonili a znova sa posadili. Melek Metatron sa zahľadel na svojich pracovníkov svetla plný lásky a povedal: „Moji najdrahší, prvým bodom našej dnešnej agendy je naša nádherná modrá planéta a ľudia. Môj milý Majster Lao Tse dostal odo mňa úlohu pozorovať zo skutočnosti ľudí, aby zistil, ako ďaleko postúpili vo svojom vývoji. Pretože veľký vzostup sa blíži. Prišiel čas, aby si ľudia znova spomenuli, kým sú. Na dlhú dobu zabudli, kým sú. Veľký hustý závoj ležal na ich vedomí, a tak už nemohli cítiť svoju božskosť.“
Všetky oči sa upreli na Majstra Lao Tse. Podarilo sa mu povedať iba podstatnú časť, pretože treba vedieť, že Majster Lao Tse bol dobre známy tým, že rozprával dlhé príbehy vždy, keď mal slovo. Vstal, pozrel na Meleka Metatrona a povedal: „S výnimkou veľmi málo ľudí všetci stále spia,“ a znova sa posadil.
Majster Lao Tse bol veľmi šťastný, ako sa mu podarilo vyjadriť iba to podstatné. Nevšimol si, že všetky oči ešte stále na neho hľadia. Melek Metatron nemohol skryť úsmev, láskyplne sa pozrel na Majstra Lao Tse a povedal: „Môj drahý majster, možno by si mohol vysvetliť svoje pozorovania trošku viac?“ „Áno, samozrejme.“ A zvažoval, kde je najlepšie začať.
„Podľa mojich pozorovaní veľa ľudí stále nevie, že sú veľké svetlo v ľudskom tele. Pravdou je, že mnohí niečo hľadajú, ale veľkú pravdu hľadajú tam vonku. Mnohí sa cítia bezvýznamní a boha hľadajú všade, len nie tam, kde je: v ich duši – kde boh prebýva a kde by našli všetko, čo potrebujú, aby si uvedomili svoju veľkoleposť. Rád by som vám dal zopár príkladov, ako ľudia myslia a žijú.“ „Pokračuj, Majster Lao Tse, vypočujme si ich.“
A Majstra Lao Tse sa už nedalo zastaviť.
„Pozoroval som ľudí a oni úplne zabudli, kto sú. S výnimkou zopár ľudí, ktorých duša si spomenula, sa to týka všetkých ľudí, ale to viete sami, keďže sme v neustálom kontakte s tými, ktorých voláme Pionieri svetla.
Poviem vám teraz o jednom človeku, o jednej duši. Pamätáte si na dušu menom Mira, ktorá išla dobrovoľne do služby na Zem?“ „Áno, samozrejme, ako by sme na ňu mohli zabudnúť?“
Mira bola duša z Hviezdneho semä. Mira neúnavne znova a znova chodila na Zem a mnohé zažila. Keď sa naposledy inkarnovala na Zem, boh Slnko jej povedal: „Moja milá Mira, tentoraz keď pôjdeš na Zem, bude to trochu iné ako zvyčajne. Vieš, že na Zem chodíš s veľkou úlohou. Pretože si nazbierala toľko skúseností, tentoraz budeš mať za úlohu pripraviť ľudí na veľkú zmenu vekov. My, tvoja rodina, ťa budeme všemožne podporovať.“
Planéta Zem
Rok 1970. Duša Mira, ktorá sa na Zemi volá Fiona, mala 10 rokov. Bolo to pomerne plaché dievča. Nemala veľa priateľov, pretože bola trochu iná ako väčšina detí jej veku. Bola veľmi chudá a krehká. Často bola prechladnutá a mávala teploty. Často ju bolievala hlava. V škole si ju spolužiaci väčšinou nevšímali a Fiona sa cítila sama a opustená. Mala síce milujúcich rodičov, no obaja museli pracovať. Mali malý obchod s potravinami a na svoje jediné dieťa mali málo času. Fiona milovala príbehy. Často si príbehy, ktoré prečítala, prenášala do svojej skutočnosti. Snívala o tom, že bude veľkou tanečnicou, pretože v tanci bola Fiona naozaj dobrá. Každý večer prosila rodičov, aby jej dovolili chodiť na hodiny tanca. Jedného dňa im povedala o svojom sne stať sa tanečnicou. Ale rodičia nemali porozumenie pre jej sen. Mama Fione povedala: „Prestaň snívať a konečne sa zobuď. Nikdy z teba nebude tanečnica, si veľmi slabá a nie si dosť pekná. Raz budeš viesť náš obchod. To pre teba plánujeme.“ Mama Fionu narýchlo pobozkala a poslala ju do postele.
Roky plynuli a Fionine sny odišli s nimi. Keď skončila školu, začala Fiona pracovať v obchode svojich rodičov. Fiona od života už nič nepožadovala, no stále v nej horela túžba, ktorú si nevedela vysvetliť. Stále mala pocit, že nikam nepatrí a stále bola veľmi osamotená.
Fiona sa prechádzala ulicami, zastala pred výkladom a zahľadela sa na knihu, ktorá ju priťahovala ako magnet. Bola o majstroch a anjeloch. Fiona sa sotva vedela dočkať, kedy bude v posteli, pretože v noci mala pokoj na čítanie. Fiona neprečítala len jednu spirituálnu knihu, prečítala ich najmenej desať, lebo odvtedy sa už necítila sama. Začala chápať, že musí byť niečo viac. Začala sa spirituálne rozvíjať. Po víkendoch chodila na semináre a stretla tam sympatického mladého muža. Volal sa Bob. Zaľúbili sa a Fiona si myslela, že konečne našla všetko, čo potrebuje.
No rodičia pochybovali o Fioninom šťastí: mysleli si, že je nanajvýš podozrivé, že Fiona sa zaoberá takými zvláštnymi vecami ako prikladanie rúk a podobné praktiky, ktoré navyše stoja peniaze. Báli sa, že Fiona narazila na sektu. Namiesto toho, aby prijala pekného mladého muža ako napríklad bankár Karol, ich jediná dcéra sa zaľúbila do niktoša.
Raz pri večeri Fiona pozbierala odvahu a povedala rodičom, že pôjde s Bobom na čas do Indie. Mala so životom iné plány ako starať sa obchod s potravinami. Rodičov to pobúrilo. Mama jej povedala: „Fiona, to nám nemôžeš urobiť. A čo si vlastne myslíš, že sa ti tam môže prihodiť?“ Keď nič nezaberalo, mama povedala: „Naozaj si myslíš, že Bob to s tebou myslí vážne? Je veľa pekných dievčat, istotne ťa jedného dňa opustí!“
O mnoho rokov neskôr, rok 2004
Za pultom obchodu s potravinami sedela žena v strednom veku a s prázdnym pohľadom brala peniaze za nákupy. Čo sa stalo? Fiona išla s Bobom do Indie, za veľkým majstrom, napriek pochybnostiam rodičov. Predstavovala si, že to bude krásne. No vyšlo to inak. Veľmi ochorela a čokoľvek robila a ako často meditovala, jej telo sa úplne nezotavilo. Keď už viac nevládala, Bob ju opustil kvôli inej žene. Úplne vyčerpaná a plná hnevu sa vrátila domov, kde ju rodičia privítali a povedali: „Vidíš dieťa, vedeli sme to od začiatku. A teraz buď už konečne dospelá!“
Čoskoro na to sa Fiona vydala za bankára Karola a aby to nebolo všetko, zistila, že nemôže mať deti. Všetky je sny, jej nádeje a viera v boha praskli ako mydlová bublina. Fiona už o ničom nesnívala. Už nechcela nič vidieť ani počuť. Jeden deň bol ako druhý. Fiona žila svoj pochmúrny život ako bábka, pretože kto bola ona? Boli ľudia, čo na tom boli omnoho horšie ako ona.
Jedného dňa však mala Fiona zvláštny zážitok. Prechádzala sa v lese a posadila sa na lavičku. Zrazu si k nej prisadla žena a pozrela sa na ňu tak uprene, že Fiona v rozpakoch odvrátila zrak. Už to bolo dávno, čo sa na ňu skutočne niekto pozeral. Žena začala rozprávať a povedala: „Všetko, čo si zažila, bolo pre tvoje najvyššie dobro, pretože si veľké svetlo v ľudskom tele. Máš na Zemi veľkú úlohu. Tvoje meno je Mira a pochádzaš z hviezd. Počúvaj pravdu svojej duše a pochop, že si viac ako len človek. Zobuď sa!“
Fiona chcela odpovedať, ale žena bola zrazu preč. Zdalo sa jej, akoby snívala. Fiona si pomyslela: „Čo ak má táto žena pravdu a ja mám poslanie? Možno som tak hrozne ochorela v Indii len preto, aby som sa vrátila tam, kde som sa inkarnovala? Čo ak ma Bob opustil preto, aby som mohla nájsť lásku len v sebe?“ Fiona cítila, ako sa v jej duši šíri pocit pokoja a sily. Vyhŕkli jej slzy, ktoré tak dlho zadržiavala. Cítila pravdu, ktorú nevedela vložiť do slov. Teraz pochopila, prečo už ako dieťa bola iná. Fiona išla domov rozradostená a všetko povedala Karolovi. On sa však nepotešil a pohrozil jej, že ju hneď opustí, ak neprestane blaznieť. „Kto si myslíš, že si?“ spýtal sa. „Fiona, naozaj si myslíš, že spomedzi všetkých ľudí si bola ty na čokoľvek vybraná? Malá obchodníčka, nijako zvlášť pekná, a ani matkou nemôžeš byť? Ty by si mala byť vyvolená? Nechci ma rozosmiať!“
V tú noc prepadli Fionu pochybnosti. Karol mal pravdu, kto bola ona? Asi sa jej to všetko len snívalo. Rozhodla sa, že na všetko zabudne, aby konečne vyrástla.
Lao Tse sa pozrel na Meleka Metatrona a videl, že Melek Metatron, veľký pán, plače. Dotkol sa duše Miry svojou energiou a povedal: „Si nesmierne milovaná.“
KONIEC
Záverečné slová Sbabine Sangitar
Mnoho rokov pracujem s ľuďmi, alebo skôr s veľkými svetlami v ľudskom tele. Stále sa stretávam s tým, že ľudia sa vzdávajú svojich snov, aj keď cítia, že pochádzajú z ich duše a pramenia zo skutočnosti. Veľa ľudí sa pýta: „Prečo ja spomedzi všetkých ľudí by som mal mať poslanie? Nič úžasné som za celý svoj život na Zemi neurobil.“ A dokonca aj vtedy, keď ľudia cítia svoje poslanie, často je vplyv zvonka taký silný, že svoje poslanie neplnia. Príbeh Miry sa udial už tisícky ráz. Môžem vám len potvrdiť: Ste veľkolepí. Keď cítiš, že skutočnosť a pravda v tebe chce rásť, otvor sa jej. Maj odvahu a ži svoj sen. Ste božskí!