Sangitar: Ako vznikajú kryštály skutočnosti

Od: Myriel

Kryštál je energia zachytená v obraze. Aby tomu naozaj tak bolo, kryštál sa nedá jednoducho „nakresliť“. Energiu kryštálu treba najskôr zachytiť, potom prijať a napokon vložiť do obrazu. Preto hovoríme, že kryštály sú nám prinášané – je to energia, ktorú najskôr musí naše médium Sangitar prijať a pod vedením duchovného sveta vložiť do dvojrozmerného obrázku. Ako to robí, hovorí v tomto článku (zdroj v nemčine tu):

„Je nepočetné množstvo kryštálov, ktoré nám už boli prinesené a musím sa priznať, že aj keď som médium a každý jeden kryštál som priniesla na Zem, nepoznám ich všetky. Často mi robí ťažkosti, keď sa v channelingu hovorí: „Daj na konček srdcového lúča kryštál X“, potom sa stáva, že si pomyslím: „Hm, o takom kryštáli som ešte vôbec nepočula…“ Možno aj ty to máš tak, že máš kryštály, ktoré používaš najčastejšie a máš najradšej, pri ktorých cítiš, že k sebe patríte a sú pre teba dôležité? To má každý iné. Chcela som ti len uľaviť od tlaku, ktorý niektorí ľudia cítia, pretože nemusíš všetky kryštály poznať – ani ja ich všetky nepoznám!

Ako ďalšie ti chcem povedať, ako k nám kryštál prichádza, pretože verím, že to rozširuje vedomie o tom, čo kryštál vlastne znamená. Niekedy to hovorím aj na stretnutiach pred Krokmi, aké komponenty sú potrebné, aby sa energicky Krok vôbec mohol zrealizovať – a ak je ku Kroku alebo aj mimo Kroku ohlásený nový kryštál, začnem sa vnútorne triasť, pretože je veľmi ťažké kryštál prijať.

Duchovný svet mi nemôže dať žiadne inštrukcie, čo mám kresliť. Nemôže mi povedať: „Teraz kresli kruh a teraz nakresli hranu a potom šípku.“ Takto to pri kryštáloch nefunguje. Zavriem obe svoje fyzické oči, otvorím vnútorné oko a počúvam tóny. Vciťujem sa do týchto tónov – veľmi hlboko – a potom začnem sledovať energiu tónov. Takto to funguje dovtedy, kým nepríde bručanie. Bručanie znamená, že som energetický tok nezachytila správne.

Najťažšie na tom je, že potom nemôžem len tak pokračovať ďalej, musím začať znova od začiatku. Už sa mi stalo, že som potrebovala 50 listov papiera, kým bol kryštál hotový. Nestáva sa to vždy, ale často. V mojom malom ľudskom svete je najhoršie to, keď sa mi zdá alebo cítim, že kryštál je už takmer hotový a krátko pred koncom príde bručanie. Potom musím začať znova od začiatku… A len preto, že som to už raz mala takmer hotové, neznamená to, že to môžem znova len tak nakresliť. Môže sa stať, že niečo v ňom nie je v poriadku. Prinášať kryštály je naozaj veľmi časovo náročné a vždy je to pre mňa ako Sangitar výzva.

Mimochodom: Pri kryštáli An’Anasha som často rozmýšľala, prečo nie je na neho v univerze žiadna odpoveď. Keď človek povie „Ďakujem!“, druhý zvyčajne odpovie: „Prosím!“ Zdá sa, že toto vo vesmíre nie je. Takže ak niekto povie „An’Anasha!“, druhý mu to nijako neopätuje. Nie je na to ani žiadny kryštál – s tým nič neurobím.“