Spiritualita nie je prechádzka zakvitnutým sadom. Kráčame síce ľahko, s úsmevom a radostným očakávaním, nie prísni, seriózni, zatrpknutí a s námahou. To sú práve tie bremená, čo nás zaťažujú pri tom, aby sme si tú cestu mohli vychutnávať. Treba: výdrž, disciplínu pevný krok, vedieť presne, čo chcem, odpúšťať, odpúšťať, odpúšťať, spadnúť a znova a znova vstať a postaviť sa na nohy, deliť sa s ostatnými, milovať a učiť sa milovať, mať neotrasiteľnú vieru za akýchkoľvek okolností, neustále prijímať nové výzvy, nevediac presne kam nás to vedie. Tak keď sú splnené tieto podmienky, zázraky sa budú diať.
