Niekedy cítime v sebe veľký smútok a ani nevieme prečo. Potom sa dozvieme, odkiaľ pochádzame a uvedomíme si, že podstatná časť nášho smútku súvisí s tým, že chceme byť „tam doma“, so svojimi, na druhej strane. Ako sa s tým môžeme vyrovnať? Ako to máme zvládnuť a prekonať ten hlboký smútok?
Prvý krok je uvedomiť si, že to, čo cítime, nie je smútok, ale túžba. Túžba po tom, čo naša duša dobre pozná a chýba jej to. Túžba po blízkosti, po prijatí, po láske, ktorou sme „tam“ neustále zahŕňaní.
Keď sa nám podarí tento obrat v myslení, všetko sa zrazu zmení. Vtedy prichádza druhý krok, a ten môže byť pre niekoho ťažký: nechať to tak. Pripustiť si, že je úplne v poriadku takúto túžbu cítiť. Túžba je niečo veľmi krásne. Túžba neoddeľuje, ale spája. Má v sebe zárodok ďalšieho vývoja, lebo nás vždy vedie bližšie k tomu, po čom túžime.
Ľudia, ktorí v sebe cítia hlbokú túžbu, sú pripravení viac cítiť, sú pripravení vnímať sa ako súčasť niečoho väčšieho a byť si viac vedomí toho, kým v skutočnosti sú. A to je niečo nádherné, proti tomu netreba nič robiť, len si to vychutnávať a tešiť sa z každého kroku, ktorý nás priviedol bližšie k splneniu našej túžby.