Pre duchovný svet je veľmi ťažké používať slová tak, aby sme im rozumeli a prijali. Preto veľmi často pracuje s metaforami, vďaka ktorým môžeme pochopiť, aké posolstvo sa nám snaží odovzdať. Metafory však zostávajú metaforami – netreba ich brať doslovne.
Jednu z krásnych metafor použila aj Sabine Sangitar na seminári o zmene dimenzií na jeseň 2019. Dá sa na nej veľmi dobre pochopiť proces, ktorým teraz všetci prechádzame: čo znamená otváranie Quin’Taas a akú úlohu v ňom hráme.
Predstavme si Quin’Taas ako obrovské jazero s priezračnou vodou, nádhernými rybami, krásnymi rastlinami, ktoré však bolo miliardy rokov zasypávané kamením a štrkom. Postupne začala nad ním rásť hora štrku a kamenia, až dosiahla nebotyčnú výšku a jazero pod sebou úplne skryla. Aby sme ho mohli znova vidieť, máme jedinú možnosť: celú tú horu odpratať preč, kameň za kameňom. Je to dlhá, namáhavá a unavujúca práca, no inú cestu nemáme. A to je teraz našou úlohou – odpratávať kamene a štrk a vyčistiť jazero. A to aj robíme. [čítaj ďalej]