Duchovný svet používa často termíny dualita a skutočnosť. Čo si máme pod tým predstavovať? Pozrime sa na to bližšie, pretože ako to zvyčajne býva, pohľad duchovného sveta je často iný ako náš ľudský.
Pre nás ľudí predstavuje skutočnosť to, čo žijeme každý deň. To, čo zažívame, vnímame zmyslami, s čím sa stretávame, to je pre nás skutočné. Mnohí z nás chodia do práce, starajú sa o deti a rodinu, platia účty… Pre ľudí z inej kultúry však môže byť skutočnosť úplne iná – napríklad mongolskí nomádi vedú život výrazne odlišný od nášho. Naša skutočnosť pre nich neexistuje a ich skutočnosť neexistuje pre nás.
Otázka teda znie: Je naozaj skutočné niečo, čo existuje iba za určitých podmienok? Alebo je to ako s problémami, ktoré existujú len vtedy, keď sa na ne sústredíme a akonáhle presmerujeme pozornosť na riešenie, problém zmizne? Je skutočný napríklad hnev, ktorý nás zachváti, keď po chvíli po ňom nezostane žiadna stopa? Je skutočná láska matky k dieťaťu, keď ho miluje za každých podmienok, celý život? Existuje jej láska, ak keď nie je s dieťaťom a nemyslí na neho? Prežije jej láska, aj keď tu mama už nebude? Bude dieťa matkinu lásku naďalej vnímať? Zo skúseností vieme povedať, že áno, prežije. Existuje teda okolo nás niečo, je skutočné len vtedy, keď tomu venujeme pozornosť, keď to našou pozornosťou živíme, a niečo iné, čo žije aj vtedy, keď tomu priamu pozornosť nevenujeme. [čítaj ďalej]