Od: Myriel
Keď bol Ježiš na Zemi, aj on prechádzal cestou prebudenia. Jeho sprievodcom bol Sanat Kumara, inkarnovaný ako Ján Krstiteľ. Keď Ježiš prešiel potrebné kroky, nastalo veľmi rýchle a veľmi intenzívne prebudenie. S jedným nádychom všetko pochopil, všetko sa mu otvorilo, všetko sa v ňom zjednotilo a on presne vedel, kto je, kto bol a kto bude.
Keď nám duchovný svet pred rokmi odovzdal „návod na prebudenie“ – pôvodných 48 krokov k prebudeniu (dnes je už dostupná aj nová zhustená verzia 36 krokov, dokonale ladiaca s dnešnými energiami), myslel si, že keď ich ľudia prejdú, prebudia sa všetci rovnako ako Ježiš – rovnako rýchlo a rovnako intenzívne. No ukázalo sa, že to tak nie je. Mnohí potrebujú na prebudenie čas a priestor. U mnohých dochádza k postupnému prebúdzaniu na rôznych úrovniach. Niektoré úrovne v nás vieme prebudiť ľahko, niektoré ťažšie, preto aj prebudenie prichádza postupne.
Aby sme sa mohli prebudiť, musíme prejsť určitým procesom – inak by sme nevedeli, čo sa v nás deje a to by mohlo v nás vyvolať aj strach. Preto je dôležité vedieť, čo sa v nás deje, keď sa v nás ukladajú energie, keď rastie naše svetelné telo, ale aj to, čo znamenajú príznaky svetelného tela.
Celý proces prebúdzania je veľmi individuálny, každý ho vníma a zažíva inak. Niektorí ľudia sa prebudia pri nejakom kroku, ktorý robia alebo pri počúvaní channelingu – ako hovorí duchovný svet „s jedným nádychom“. Zrazu vedia, že sú prebudení. Iní cítia čistú radosť zo života, niektorí sa cítia silne uzemnení, iní veľmi spojení sami so sebou. Všetci ľudia však zažívajú jedno spoločné: všetci majú veľkú túžbu ďalej sa rozvíjať – preto je aj veľa rôznych úrovní prebudenia. Môžeme sa dokonca prebudiť viackrát, môžeme prebudenie zažívať znova a znova, ak si to naša duša želá – stále viac a viac, hlbšie a hlbšie.
A ako si môžeme predstaviť stav, keď budeme prebudení? Kryon na to používa túto metaforu: Predstavte si moment vo svojom živote, keď ste boli nesmierne šťastní. Spomeňte si na to, ako ste sa vtedy cítili. Všetko bolo krásne, žiadne starosti, obavy, smútok, hnev, nič, len dokonané šťastie a láska. Ak by to bolo možné, chceli by ste, aby ten pocit, ktorý ste vtedy zažívali, trval naveky? Alebo by ste mali strach, že vás niečo o ten pocit pripraví? Čo by ste povedali niekomu, kto by prišiel a povedal vám: „Už si mal dosť lásky, zmeň teraz svoj pocit, láska je nebezpečná.“? Nechali by ste sa ovplyvniť, alebo by ste si naďalej vychutnávali ten nádherný pocit?
Podobne je to aj vtedy, keď sa v nás prebudí naša božská časť. Dostavia sa nádherné pocity, kedy cítime v sebe veľkú lásku voči všetkému okolo nás a jednoducho zažívame šťastný život. Už nechceme zažívať pocity strachu, obáv, hnevu, smútku… už o ne nemáme záujem, chceme len stále zažívať ten pocit vnútorného pokoja, vyrovnanosti, šťastia, lásky a nechceme sa vrátiť k tomu starému životu pochybností, strachov a nelásky.
Pozri aj: Čo znamená prebudenie?