Od: Myriel, marec 2021
V channelingoch sa občas vyskytne spojenie „kryštalické štruktúry“. Čo si máme pod tým predstaviť?
Začneme trošku zoširoka. Moje pôvodné meno je Myriel. Toto meno v sebe nesie množstvo energií a vzorov, ktoré zo mňa robia jedinečnú bytosť, takú, akej v celom univerze druhej niet, hoci po svete chodí mnoho iných Myriel. Aké to sú? Niektoré poznám a pracujem s nimi, niektoré vnímam, no o veľkej väčšine ani len netuším… Prečo?
Každé písmeno môjho (každého) pôvodného mena v sebe nesie isté kvality. Isté moje prejavy, vlastnosti a schopnosti si k nim viem priradiť, ale čo všetko sa vlastne za tým skrýva? Ako cezo mňa pracujú? Čo dokážem robiť so svojím silovým zvieraťom? Kam viem cestovať so svojim drakom a jednorožcom a ako vieme spolu pracovať? Ako viem spájať energie? Ako….? Je toho toľko, o čom zatiaľ nič netuším… Prečo?
Odpoveď: Lebo kryštalické štruktúry.
Kedysi chodili v telke súťaže, kde sa z veľkého obrázku odkrýval kúsok za kúskom a postupne sme dostávali predstavu o celom obraze. Tak je to aj s nami a kryštalickými štruktúrami. My sme ten veľký obraz, zložený z tisícov kúskov. Niektoré sú už odkryté, iné nie – bránia im v tom „zatvorené dvierka“, kryštalické štruktúry, zámky v nás, ktoré nás nepustia k tomu, čo strážia.
Kde sa však vzali? Prečo vôbec v nás sú? Prečo niečo pred nami skrývajú? Prečo ku všetkému, čo je v nás, nemáme jednoducho prístup?
Odpoveď: Lebo sme sa tak kedysi rozhodli.
Rozhodli? My sami? Prečo by sme to robili?
Lebo to bol jediný spôsob, ako sme mohli zachrániť túto planétu. Jediný spôsob, o ktorom sme vedeli, že nám môže pomôcť vrátiť planétu späť do kolísky, v ktorej sa hojdala.
Prišlo k tomu v dávnej minulosti (detaily nájdeš tu). Keď planéta padla do duality, prišli sme sem ako silné, mocné svetlá, aby sme ju šup-šup vrátili domov. Všetka naša spirituálna moc nám na to nestačila, dualita bola mocnejšia a viedli sme s ňou neustále tuhý boj. Stále víťazila, chcela nás pokoriť, zničiť. A tak vzniklo naše telo. Sila nášho svetla sa obmedzila. Telo nebolo večné, prišla smrť. Nevzdávali sme to a bojovali ďalej. V obmedzenej, no stále veľkej spirituálnej sile. No ani to nepomohlo. Keď konečne boje ustali – na konci epochy Atlantídy, prišlo obdobie, kedy sme si mohli vydýchnuť a porozmýšľať: Ako máme ďalej bojovať? Ako môžeme zvíťaziť a konečne vrátiť všetko „na poriadok“? Bolo nám jasné, že cez spirituálnu moc to nepôjde. Tá nás nikam nedoviedla. Musíme na to ísť z iného konca…
Za tie veky sa okolo nášho svetla vyvinulo najskôr telo, potom mentálna rovina. Teraz prišiel čas preniknúť k emóciám. Preniknúť k srdcu, lebo tam je ten most, tam je skratka do skutočnosti, tam je smerovka s nápisom „Domov“. Museli sme sa na tento most dostať. Museli sme k nemu preniknúť a prejsť po ňom. Iné cesty späť boli prerušené, možná bola len táto jedna. Ale ako ju nájsť?…
Tú cestu musí nájsť každý jeden z nás. V sebe. Sám za seba. Cez jeho vlastnú dôveru.
A to bol kľúč k riešeniu. Nič iné, len naša dôvera nám pomôže. Musí byť taká silná, že len sami zo seba, bez našich spirituálnych schopností, bez našej magickej sily, bez vedomého spojenia s duchovným svetom a s bohom nájdeme cestu k skutočnosti. A aby sa tak mohlo stať, museli sme sa našich mnohých, mnohých schopností vzdať.
Nevzdali sme sa ich však nadobro. Vďaka kryštalickým štruktúram sme ich len na veľmi dlhú dobu uspali. Sami sme sa rozhodli, čoho sa vzdáme, aké zámky – kryštalické štruktúry – v sebe uložíme. Aby sme ich jedného dňa začali postupne, jednu za druhou odomykať.
No moment, ale keď na všetko zabudneme, keď sa všetkého vzdáme, ako sa k tomu budeme môcť vrátiť? Ako budeme môcť zámky odomknúť, keď ani len netušíme, že nejaké zámky sú?…
Po dlhých úvahách sa nakoniec rozhodlo: uloží sa do nás energetický vzorec, ktorý bude zatiaľ neaktívny. A keď príde čas, aktivuje sa a začne kryštalické štruktúry rozpúšťať a naše schopnosti začnú znova ožívať.
Tento vzorec je kryštál ANSHAA. Ten čas je dnes.