Od: Myriel
Sangitar na nemeckej stránke Kryonschule ponúka niečo, čo sa volá Spomienky duše. Je to sada 12 cédečiek, ktoré sú prístupné každému, ale nie sú pre každého určené. Sú špeciálne tým, že sú spojené s Ježišom. S obdobím, ktoré sme priamo s ním prežili tu na Zemi. Nie všetci boli súčasťou jeho cesty, preto ani necítia ich volanie. Je v nich však niečo, čo prináša hlboké poznanie všetkým:
- Neskreslený Ježišov príbeh tu na Zemi a poznanie, že Ježiš je veľmi ĽUDSKÝ. Je ako my. Nie je to nič nedosiahnuteľné. Zažíval život ako my. Ťažký život, plný bolesti, odlúčenia, pohŕdania, výsmechu, zrady. Napriek tomu vždy plný lásky, pochopenia. Nikdy sa nesťažoval, nezúfal, neodmietal, nefrflal. Veľká vzpruha pre môj život.
- Všetkými spomienkami sa vinú tí istí ľudia. Tá istá skupina, ktorá stála celý čas pri Ježišovi. Títo ľudia sa navzájom sprevádzali aj počas nasledujúcich inkarnácií, až do súčasnosti.
Aj keď ste nešli cestu s Ježišom, aj vašimi minulými životmi vás sprevádzali tí istí ľudia. Sú s vami aj dnes. Či už na vašej strane, či proti vám. To, čo zažívate, je dôsledok mnohých, mnohých predchádzajúcich životov. Všetko vrcholí teraz. - Sangitar je náš prorok od čias zvestovateľov až podnes. Ona bola tá, ktorá nám priniesla prvú správu o tom, že na Zem príde spasiteľ. Vo všetkých životoch sme sa okolo nej zoskupovali. Sme s ňou hlboko spojení.
- Viera a pochybnosti. S tým sa každý z nás stretáva aj dnes. Od čias zvestovateľov, ktorí ohlasovali príchod spasiteľa, až po dobu, kedy úlohu po Ježišovi prevzala jeho dcéra Sára. Vždy boli tí, ktorí spočiatku verili, ale postupne, keď prichádzali ťažkosti či zmeny, strácali svoju vieru a odvracali sa od Ježiša. Stále sú medzi nami, prežívajú podobný príbeh. A my všetci žijeme podobné príbehy, aké sme žili po minulé životy.
Spomienky duše prechádzajú cez všeobecný rámec udalostí, spoločný pre všetkých. V každom jednotlivcovi otvárajú jeho konkrétne spomienky. Zavedú nás „na scénu“, ale to, akú rolu sme tam hrali, musíme zistiť sami, naša duša nám to povie. Cédečka aktivujú danú spomienku, aby vyplávala na povrch.
Cez aké udalosti teda Spomienky prechádzajú?
Začínajú dlho pred narodením Ježiša, keď nám prorok (Sangitar) zvestoval, že na Zem príde spasiteľ. Vtedy bolo do našej duše zasadené prvé semiačko spasiteľa. Buď sme verili, že príde, alebo nie. Bola to prvá skúška nášho zámeru.
Potom nás spomienky vedú do obdobia tesne pred narodením Ježiša. Dostali sme posolstvo, že sa máme vydať na cestu, aby sme boli pri tom, keď spasiteľ zostúpi na Zem. Že príde znamenie a budeme vedieť, kadiaľ máme ísť. To bola ďalšia skúška nášho zámeru. Raz v noci na nebi ukázala žiara. Putovali sme za ňou. Bola to dlhá, vyčerpávajúca cesta. Ďalšia skúška.
Žiara nás doviedla k chalupe. Mali sme počkať. Čakali sme dlho. Ďalšia skúška zámeru. Mnohí si mysleli, že spasiteľ bude zrazu stáť pred nami ako dospelý človek. Alebo že zostúpi po rebríku na Zem z tej veľkej žiary. Nakoniec nás pustili do chalupy. Všetko bolo inak. Bolo tam maličké dieťa. Stačil jediný pohľad do jeho očí a vedeli sme, že to je syn boží. Privítal nás s veľkou láskou.
Potom sme Ježiša stretli v kláštore, spolu s Matkou Máriou. Bol to milý malý chlapec, vyžarovala z neho láska a múdrosť, bol veľmi citlivý. Mal v sebe veľkú túžbu.
Odkedy Ježiš odišiel z kláštora, boli sme s ním. Keď sa prebudil, niektorí ho opustili. Očakávali, že už nebude človekom. Mali iné predstavy o synovi božom, mysleli si, že musí súdiť a trestať. Nebolo pre nich ľahké prijať, že ukazuje lásku a je ľudský.
Po svojom krste Ježiš rozprával, aká bude jeho práca. Že svoje dielo na Zemi dokončí len vtedy, keď bude mať okolo seba ľudí, čo mu dôverujú, sú jeho radcovia a zastúpia ho. Tak si vybral prvých 12. Potom vybral 144, čo prevzali od neho úlohy. Prichádzali ďalší. Z nich vybral ešte 1728, čo mali byť s ním.
Všetci si želali, aby sme zapálili svetlo v dušiach ľudí, urobili stopy lásky, po ktorých budú môcť ľudia kráčať. Dostali sme prvé zasvätenie: svetlo prosonodo. Neskôr nás zasvätil do bielo kňažstva.
Chodili sme všade s Ježišom. Vždy, keď sme sa niekde objavili, všetko stíchlo, dokonca aj tí, ktorí cítili v srdci nenávisť, taká láska z neho vychádzala. Ale veľa ľudí na to reagovalo agresívne, nedokázali tú lásku zniesť. Krajina bola rozdelená na jeho prívržencov a jeho odporcov. Mnohí sa od neho odvrátili aj preto, lebo si vzal za ženu Máriu Magdalénu.
Potom bol Ježiš zradený a odpustil. To znova spôsobilo, že sa mnohí od neho odvrátili, pretože nechápali, prečo odpustil. Napriek tomu kruh dôverných bol stabilný. Tí, čo ostali, sa ešte tesnejšie zomkli.
Raz v noci si nás zavolal. To už vedel, že zomrie. Okrem ženy mal dve deti, Sáru a Jakoba. Obe veľmi miloval. Vtedy v noci požiadal Sáru, aby ona ďalej robila stopy lásky, pretože na to bolo treba ženskú energiu. Bola malé, asi osemročné dievčatko, ale bola plná múdrosti. Jakob ju nadovšetko miloval. Ježiš jej povedal, že bude počuť hlasy bohov a anjelov a prinášať nám ich slová. Vedel, že doba, čo príde, nebude ľahká. Ale vedel, že tu vždy bude kruh ľudí, čo bude dávať na ňu pozor. (O tomto je aj Da Vinciho kód od Dana Browna, ak si spomínate.)
Keď Ježiš zomieral a bol plný bolesti a strachu, na jeden okamih zapochyboval. Táto pochybnosť sa preniesla na nás a vošla do našich duší. Môže tam byť dones, spolu so smútkom, ktorý sme prežili pri Ježišovej smrti. Jeho posledné slová k nám boli: EL’ACHAI, EL’ACHAI, EL’ACHAI, ja som tu, ja som tu s tebou, nikdy vás neopustím, budem vždy, naveky pri vás. Robte stopy lásky, prinášajte spásu ľuďom. Vy ste láska môjho života.
Keď Ježiš zomrel, v spoločenstve sa začali šíriť pochybnosti o tom, či vôbec bol syn boží. Boli aj takí, čo sa sami cítili byť vyvolení a chceli zabrať jeho miesto. Bola to ťažká doba. Tí, čo zabili Ježiša, chceli zabiť aj Máriu Magdalénu, Sáru a Jakoba. Bolo treba sa o nich postarať.
Ježišove telo bolo prenesené do jednej jaskyne a dobre strážené. Tam sme sa všetci stretli. Sára prvýkrát počula hlasy a viedla nás, aby sme ešte raz privolali dušu Ježiša. Tak sa udial zázrak zmŕtvychvstania Ježiša. Rozprával sa s nami.
Každý mal svoju úlohu. Časť začala dohliadať na Máriu Magdalénu, Sáru a Jakoba a skrývať ich. Iní sa vydali na cestu, aby hovorili o tom, že Ježiš ešte raz prišiel. Ďalší začali liečiť. Všetci začali robiť stopy lásky. Ľudia sa rozdelili do skupiniek a išli svojou cestou, aby sa znova stretli až v novej inkarnácii.
Cyklus spomienok končí v súčasnosti, v roku 2014, keď bol zapálený kryštál MONA’OHA. Tým sme dokončili dielo, ktoré Ježiš začal.
AN’ANASHA
Dodatok od Shiry:
Pri spomienkach duše som si jasne uvedomila, že sa NESMIE inému človeku povedať, kto bol v inej inkarnácii…aj tak to takmer vždy býva deformované. Nikto z nás nikdy nebol inou historickou osobnosťou. Naše vedomie je súčasťou nejakej skúsenosti, je to zapísané v našom blueprint-e, v našej Akasha kronike. Nikto druhý nevie, čo bolo pre dušu v tej ktorej inkarnácii dôležité. Je to ako keď si herec oblečie kostým a masku pre nejakú rolu. Vždy je to skúsenosť, ale je to len rola v hre, herec ostáva hercom. Spomienky duše prichádzajú viac ako pocit, ako vnútorný obraz, a ten človek zrazu vie, často to nemá nič spoločné s tým, čo nájdeme v učebniciach dejepisu. Nikomu nič nepodsúvajú.
Pracujem s ľudskými dušami a viem ako je dôležité nič tomu druhému nepodsúvať. Bohužiaľ som často videla veľmi negatívny vplyv, až totálny blok spôsobený rôznymi jasnovidca a inými odborníkmi. Majú sugestívnu silu nad svojím klientom a dokážu doslova dotrhať zápisy svojich klientov, ktoré sú uložené ako jemné vlákna, vytvárajú určité vzory v kronike duše.
Akonáhle vám niekto podsúva, čo si máte myslieť, čo máte cítiť a robiť, buďte, prosím, veľmi na pozore. Je to hrubý zásah do svojbytnosti a sebaurčenia duše, je to ako keby niekto bagančou šliapol do vašej duše a dotrhal v nej jemné vlákna. Takýto človek vám začne vnucovať svoju realitu, čím nerobí nič iné, len vami manipuluje. Dôverujte svojej duši, ona presne vie, kedy a akým spôsobom vám niečo vyjaví, aby to vaše vedomie dokázalo spracovať.
Pri všetkých channelingoch od Sangitar každý príde sám na svoje spomienky, vyplavia sa na povrch. Funguje to ako vývojka pri vyvolávaní fotografií – tá fotka tam už je. Ak ti niekto vsunie svoj obraz a svoju interpretáciu, ktorá potom začne v tebe žiť, je to podsunuté.