Od: Myriel
Tieto informácie pochádzajú z ôsmeho zväzku knihy 36 radcov svetla. Sangitar vysvetľuje ľudskými slovami, čo je to tretí čas, či tretia nulová línia, tretia nulová fáza. Hovorí o predchádzajúcich dvoch fázach, o čom sa v nich rozhodovalo, čo znamenali pre vývoj ľudstva a náš vlastný. Je to naša minulosť, všetci sme si tým prešli. Približuje význam súčasného času ako tretej nulovej fázy a prináša pochopenie výnimočnosti doby, v ktorej žijeme, v ktorej sa završuje mnohotisícročná snaha o to, aby sa všetko, čo sa na začiatku experimentu oddelilo od božej lásky, znova k bohu a jeho láske vrátilo. Bola to naša snaha, náš boj, naše činy, naša odvaha, naše myšlienky, naše schopnosti. Konečne sme pred koncom cesty. Prekonali sme všetky prekážky, čaká nás posledná etapa – tak ako v predchádzajúcich nulových líniách sme tvorili nový svet, tak ho tvoríme aj teraz. A rovnako záleží len na nás, čo a ako vytvoríme. Čo teda hovorí Sangitar?
Sme svetlo. Ako svetlo sme boli vo vesmíre stvorení našimi kozmickými rodičmi. Keď sa vo vesmíre našiel najodvážnejší láskyplný trónny anjel Yoah’Toh a podujal na to vyskúšať, čo sa stane, keď sa niečo oddelí od božej lásky, dopadlo to katastrofálne. Mnoho planét boli stiahnutých do hĺbky, ich energie veľmi výrazne poklesli.
PRVÁ NULOVÁ LÍNIA: LEMÚRIA
Tu sa začal náš vlastný príbeh. Spolu s mnohými inými odvážlivcami sme sa rozhodli vstúpiť do duality, prísť na Zem a pomôcť jej obnoviť spojenie s bohom, navýšiť jej energiu a vrátiť ju naspäť tam, kde bola, do magnetických línií božej lásky. Pamätajte, boli sme čisté svetlo, nemali sme žiadne telo. Pracovali sme len ako svetlo a mali sme veľmi vysoké vedomie, to znamená, že sme si uvedomovali, odkiaľ sme prišli, odkiaľ pochádzame, čo chceme dosiahnuť, aké máme schopnosti, čo dokážeme všetko urobiť, mali sme spojenie s bohom. Bola to doba Lemúrie, naša prvá inkarnácia. Veľa sme pracovali a dali sme veľa sľubov a prísah. Všetko bolo úplne nové. Nemali sme telo, nemali sme teda ani rozum ako dnes, nemali sme ani myšlienky, s ktorými by sme logicky uvažovali. Všetko sme robili naším čistým, jasným vedomím, netušili sme, ako dlho nám to bude trvať a čo všetko sa musí stať. Vedeli sme len, že chceme byť pri tom, keď sa boží poriadok obnoví vo svojej pôvodnej podobe.
Vesmír nám v tom pomáhal. Podporil nás špeciálnymi energiami, ktoré nám pomáhali tvoriť. Takýto čas sa nazýva nulová línia: čas, keď sú prítomné osobitné spirituálne sily, s pomocou ktorých je možné niečo vytvoriť oveľa jednoduchšie ako mimo takejto fázy, keď podporujúce sily už nie sú prítomné. Lemúria bola prvou nulovou fázou. Vedeli sme, čo chceme dosiahnuť, nejasné však bolo ako. Dualita bola nová, nevedeli sme, ako pracuje, ako pracujú jej energie, ako sa vyvíjajú, ako bude možné udržať si spojenie s bohom. To boli otázky, o ktoré išlo v Lemúrii.
ATLANTÍDA
V období od Lemúrie po Atlantídu sme sa začínali prispôsobovať svetu okolo nás. V dualite boli energie husté, s nízkou vibráciou, a tak aj my sme hustli. Okolo nášho svetla sa začala vytvárať škrupina, ktorá bola postupne hrubšia a silnejšia, začali sa nám vytvárať telá, nadobudli sme tvar – dovtedy sme žiadny tvar nemali. To bolo niečo úplne nové. Ako hovorí Sangitar: „Viete si predstaviť, že keď ste čisté, vedomé svetlo a stanete sa telom, že to s vami niečo urobí.“ Nebolo to zo dňa na deň, prešlo veľa fáz, kým bola energia taká hustá, že vytvorila škrupinu, ktorú voláme dnes telo.
Keď prišlo telo, prišiel s ním aj čakrový systém, ktorý mal zabezpečovať prúdenie energií a spojenie nášho tela s vesmírom. Nebol však taký, ako ho poznáme dnes. V Atlantíde boli dôležité a veľmi využívané spodné tri čakry, ostatné boli pomerne neaktívne.
Našou úlohou v Atlantíde bolo navýšiť energie Zeme, aby vôbec bolo možné pracovať na jej návrate. Stále hrozilo, že boh celý experiment ukončí a jediným vdýchnutím všetko vezme späť, všetko v dualite prestane existovať. Nechceli sme to. Pracovali sme na tom, aby boh dýchal ďalej a dal nám šancu experiment dotiahnuť do úspešného konca. Aby sme zvýšili energiu planetárneho vedomia, v tom čase nazývaného Lady Gaia.
Atlantída bola veľmi rýchla, veľmi impulzívna, veľmi mocná, veľmi bojovná a zároveň veľmi jasná doba. Bola veľmi dlhá, no mala veľmi rýchle tempo, pretože sa toho veľa dialo. Sotva bol čas o niečom premýšľať – najmä preto, že myseľ ešte nebola vyvinutá tak, aby mohla uvažovať, ako vieme dnes.
Stále sme si však boli vedomí svojej spirituálnej sily a svoje schopnosti sme naplno využívali. Mali sme prístup ku všetkému, čo je v nás, k všetkým svojim aspektom. Najvyššie vedomie sme mali práve v Atlantíde. Bolo to niečo úplne samozrejmé. Nepoznali sme stav bez duchovného vedomia, bolo to pre nás absolútne prirodzené. Čo sme však stále nepoznali, boli atribúty a energie ako súcit, empatia a odpustenie. Tie vôbec neboli dôležité. Nemali sme ich vo vedomí, no aj tak sme boli plní svetla.
Spirituálne sme veľa pracovali, no stále sme nevedeli, či sa nám podarí dosiahnuť to, že boh nevdýchne a bude ďalej dýchať. V istom okamihu už bolo jasné, že naša práca nestačí. Nikto nevedel, čo treba urobiť.
A potom 1728 avatárov pokľaklo a začali sa modliť.
Modlenie v čase Atlantídy nehralo veľkú úlohu a nevykonávalo sa tak ako dnes. Bolo to niečo jedinečné, vôbec nie bežné. 1728 avatárov si uvedomilo situáciu a vycítili, že musí byť aj iná cesta, že niečo sa musí udiať. A oni pokľakli a modlili sa. Ich modlitby boli energicky také intenzívne, že energia Zeme sa mnohonásobne zvýšila – a preto prišlo rozhodnutie: boh nevdýchne a poskytne nám čas.
DRUHÁ NULOVÁ LÍNIA: NYROOS
Epocha Atlantídy postupne prešla do ďalšej epochy – Nyroos. Nyroos priniesol druhú šancu vytvoriť nový svet – začala sa druhá nulová línia, odmena za našu prácu pre záchranu Zeme.
Keď sme sa v Lemúrii ako svetlo vo vesmíre rozhodli vstúpiť do duality, nevedeli sme, do čoho vstupujeme, odkiaľ by sme to aj vedeli? Nič podobné nikdy predtým nebolo. Nikto netušil, že sa vytvorí telo, že budeme mať čakrový systém, že príde dlhá a bojovná doba Atlantídy, že bude treba pracovať na navyšovaní energie Zeme. Preto sme v Nyroos opäť mali možnosť rozhodnúť sa, či chceme v tejto práci pokračovať, alebo sa radšej vrátiť domov do vesmíru. Všetci, ktorí sme dnes tu, sme povedali: „Jasne, ideme ďalej.“
Atlantída bola veľmi rýchla, nepokojná, bojovná doba. Nebol čas na diskusie, na rozhodovania. Dnes si dáme odstup a najskôr zvážime, čo urobíme. Na to v Atlantíde nebol čas. Upokojenie a čas na rozmýšľanie, diskusie a rozhodovanie prišiel až v Nyroos. Vtedy sme konečne mali čas spomaliť a uvedomiť si, čo sa presne stalo, čo sa s nami a so Zemou za celú dobu od Lemúrie cez Atlantídu udialo. Toto uvedomovanie si, rozjímanie a diskusie bolo v Nyroos veľmi podstatné.
1728 avatárov, ktorí svojím modlením zachránili Zem (a ostatné planéty stiahnuté do duality), bolo vyvolených do skupiny Wedaa. Skupinu Wedaa viedli Sanijaa, Toth a Seth. Avatári mali mnoho privilégií, ale aj veľkú zodpovednosť. Boli to oni, čo iniciovali množstvo diskusií s ľuďmi o tom, či zostať na Zemi alebo sa vrátiť.
Druhá nulová línia existovala, kým bola epocha Nyroos. Počas tejto doby sme mohli navrhovať a vytvárať nový svet. „Spočiatku je to ťažké pochopiť, no vytvorili ste celé časové epochy! Vytvorili ste rámce pre celé inkarnačné cykly! Pretože nie vesmír určuje, aká epocha vstúpi na našu planétu. Duchovný svet nediktuje, ktoré časové obdobia nastanú, rozhodujú o tom ľudia.“
Naďalej aj v Nyroos – ako ostatne v každej epoche – bolo potrebné, aby sa energie Zeme zvyšovali. Bolo už jasné, že len spirituálnom prácou s našimi schopnosťami sa to nepodarí, nič nové sa nerozvinie, čo by zvyšovalo energie. Vyžadovalo to niečo, čo v tej dobe ešte nebolo vytvorené.
Sila modlitby už bola známa. Wedaa skupina si spoločne sadla a všetci uvažovali o tom, čo potrebuje Zem, čo potrebuje planetárne vedomie, čo potrebujú ľudia, aby mohli energeticky rásť a aby sa energie mohli šíriť. Veľa sa o tom radili. Nášmu spirituálnemu vedomiu bolo jasné, že to nové, čo treba, je dôvera. Potvrdzovali to aj informácie od média, ktoré sme mali (áno, už v tom čase to bola Sangitar): Je potrebná dôvera. Príde láska. Príde vykúpenie. Na Zem príde spasiteľ. Príde bezpečie, mier, odpustenie – to sú tie atribúty, ktoré zvýšia energiu.
Netušili sme, o čom hovorí. Nevedeli sme, čo znamená spasiteľ, nerozumeli sme energiám, ktoré mali prísť (nepripomína vám to dnešnú dobu?), no vďaka nulovej fáze sme mali možnosť ich manifestovať, aj keď sme presne nevedeli, čo to je.
Na druhej strane sme si uvedomovali, že naša duchovná sila a naše schopnosti boli priveľké, že s takou veľkou silou nebude možné rozvíjať potrebné atribúty. Preto sme urobili jedno závažné rozhodnutie, dôsledky ktorého sa ťahajú s nami až dodnes: rozhodli sme sa vzdať sa svojich schopností, vzdať sa svojej moci, aby sa mohla rozvíjať dôvera, láska, mier, odpustenie, bezpečie. Bolo to naše rozhodnutie, nie riadenie duchovného sveta. Svoju moc sme zredukovali tým, že sme vedome v sebe uložili „zámky“, ktoré zablokovali prístup k našim schopnostiam. Tieto zámky voláme kryštalické štruktúry.
Došlo jednak k celkovej kolektívnej energetickej redukcii spirituálnej sily, jednak k našej osobnej, kedy sme sami, každý za seba rozhodli, ktoré kryštalické štruktúry v sebe uložíme. Vedeli sme, že musia existovať ešte nejaké väčšie, nadradené atribúty, ktoré manifestujú niečo veľké. A to boli tie, o ktorých vždy hovoril Kryon: mier, bezpečie, zdravie, láska a – čo bolo v tom čase veľmi dôležité – čistota a pravdovravnosť. Tieto sme mali nájsť a rozvinúť.
Boli to všetko energie, ktoré v tom čase ešte v Nyroos neexistovali, no napriek tomu sa v kolektíve manifestovali. Aby vôbec prežili, potrebovali sa k niečomu prichytiť, k niečomu, čo by ich vyživovalo, inak by zahynuli ako rastlinka, ktorá nie je zasadená v pôde. Ak by sa s niečím nespojili, buď by sa znova stiahli tam, odkiaľ prišli, alebo by sa zrútili samé do seba. Rovnako to funguje aj dnes – energie potrebujú niečo, čo ich bude živiť, kde budú ukotvené, inak sa stiahnu. Preto je dôležité zaoberať sa nimi a rozhýbavať ich, aby mohli cez nás prúdiť.
A vtedy zasiahol duchovný svet – vytvoril Quin’Taas, paralelný svet, obrovské svetelné mesto, v ktorom boli uložené všetky nadradené nosné energie, aby na Zemi prežili. Je to jedna z mála epoch, ktorú vytvoril duchovný svet. Tu sme si aj ukladali všetky energie, ktoré nás tvoria, dobré energie, mocné energie, nielen z tejto epochy, ale aj z nasledujúcich. Pretože Quin’Taas na Zemi už zotrval až dodnes.
Mali sme veľa času, aby sme sa rozhodli, aké kryštalické štruktúry chceme do seba uložiť. Pýtali sme sa sami seba: Čo potrebujem, aby som mohol prispieť k práci veľkého celku? Čo by som mohol v sebe, trochu zredukovať, aby iná energia, ktorá tu ešte celkom nie je, mohla vo mne vzniknúť? Potom sme začali usilovne kódovať, ukladať naše schopnosti k spánku… Plní zámeru sme v sebe uložili všetko možné, mnohého sme sa vzdali. Uložili sme v sebe kryštalické štruktúry, aby sme zažili veľmi ťažké inkarnačné cykly, aby sme mohli nájsť v sebe dôveru.
Potom niektorým avatárom napadla otázka: Dobre, máme teraz telo, to sme si už zažili v Atlantíde a vieme, že sme smrteľní. Keď zomrieme, vrátime sa späť do vesmíru a potom sa vrátime sem – a potom…? Čo sa stane s kryštalickými štruktúrami, ak počas života – ktorý bol vtedy oveľa dlhší – mnohé dosiahneme, vrátime sa a znova sem prídeme, je potom to, čo sme dosiahli, preč? Začneme znova od začiatku? A tak vznikla karma.
Rozhodlo o karmickom zákone, ktorý dnes už neexistuje. Duchovný svet vtedy rozhodoval, že keď ste v jednom živote dosiahli určitú energetickú úroveň vedomia, no nemali ste dostatok času rast vedomia zavŕšiť, pri ďalšej inkarnácii ste sa inkarnovali na už získanej energetickej úrovni, takže ste nemuseli začať odznova. Toto bolo tiež dôležité rozhodnutie v epoche Nyroos.
Po prijatí všetkých rozhodnutí, po uložení kryštalických štruktúr, dostali najsilnejší avatári posolstvo, že na Zem príde spasiteľ, prinesie vykúpenie a otvorí tretiu nulovú fázu.
TRETIA NULOVÁ LÍNIA: ZAPÁLENIE KRYŠTÁLU MONA’OHA
Spasiteľom bol Ježiš. Jeho príbeh a dôsledky jeho kratulinkej pochybnosti sú dobre známe. Návrat planéty sa odkladá, príchod tretej nulovej fázy tiež. Ježiš nedokázal dokončiť dielo, zostalo to na nás. Všetci sme teda pokračovali ďalej, v ďalších mnohých inkarnáciách. Úloha bola stále rovnaká: navyšovať energie, rozvíjať dôveru a ostatné nadradené atribúty.
Nakoniec naša dôvera tak narástla, že sa zapálil svetelný kryštál Mona’Oha, kryštál dôvery. Stalo sa tak v máji 2014. Konečne mohla prísť tretia nulová fáza, fáza, v ktorej sa všetko zavŕši, ukončí sa experiment, vo vesmíre sa skončí dualita a všetko, čo bolo v jej zovretí, sa vráti naspäť do božej lásky.
Doba, v ktorej žijeme, je tretia nulová línia, tretia nulová fáza. To znamená, že znova máme možnosť celý náš svet nanovo navrhnúť a vytvoriť. V Nyroos sme manifestovali energie, ktoré sme ešte nepoznali, ako sloboda alebo odpustenie, teraz je doba, keď odkódovávame naše schopnosti a začíname používať našu spirituálnu silu. Našou úlohou je vrátiť všetko k dokonalosti a vytvoriť nový svet. Tak ako vždy, nikto netuší, ako dlho to bude trvať. Je to všetko v našich rukách. Duchovný svet toto obdobie nazýva prechodnou fázou, kedy sa tvoria nové pravidlá a nové fungovanie.
Keď sa v Nyroos ukotvil na Zemi Quin’Tass, vznikol tu paralelný svet, centrum tých najvyšších, najčistejších energií, boží svet. Quin’Tass nás odvtedy spolu so všetkými uloženými energiami sprevádza až dodnes – je to multidimenzionálna epocha. Teraz, keď sa Quin’Tass otvoril, všetky energie, ktoré sa tam počas Nyroos uložili, sa môžu zhmotniť a všetky energie, ktoré teraz manifestujeme pre novú Zem, sa tam môžu uložiť.