Stále viac naberá na význame tvoja osobná vízia. Je to odhalenie tvojho božieho mystéria, tajomstvo, o ktorom vieš len ty a Boh. Túto víziu, čiže tvoju absolutne špecifickú úlohu v súčasnom dianí ti prináša a stráži anjel schopností (ak máte chanellovanú osobnú anjelskú družinu, je to anjel na ľavej strana v strede). Tento anjel podporuje v tebe to, čo vieš najlepšie, aj ťa súčasne školí. Akým spôsobom máš túto víziu realizovať, to ti ukáže anjel mentálnej úrovne (pravá strana v strede, čiže presne oproti, títo dvaja tvoria pár). Jeho úlohou je ukázať ti, čo máš robiť, aby sa tvoja vízia najlepšie zrealizovala. 

Čo je to vnútorný vhľad? Na rozdiel od vonkajšieho vhľadu, keď sa na niečo dívame zvonka, teda akoby oddelene od seba, vnútorným vhľadom vidíme čokoľvek, situáciu, problém, vec, či filozofickú otázku, ako súčasť seba. Je to akési božie zjavenie, keď niečo vidíme zvnútra. A potom chápeme, dokonca vieme všetko… Je to pravda, čo nám zjavil boh. Niekedy je to určené len pre nás, lebo inému človeku boh zjaví tú pravdu iným spôsobom, tak, aby to pochopil on, cez seba. Niekedy máme dovolené, aby sme sa s tým podelili s inými. Kto zažil tento vnútorný vhľad (akoby ho osvietilo), nemá potrebu presviedčať druhých. On to jednoducho vie. O vnútorný vhľad sa nemôžeme nijako usilovať, ani snažiť. Príde sám od seba vtedy, keď nastane správny okamih. A to už je mystérium božie.

Každý z nás má v sebe truhlicu plnú pokladov. Aké sú naše dary?

V prvom rade sú to všetky schopnosti kozmických rodičov, ktoré ste od nich kompletne dostali. Rovnako sú to aj schopnosti najvyššieho (božského) ja. Každé písmeno pôvodného mena reprezentuje nielen jednu, ale množstvo schopností. Potom je to veta života, osobné číslo a farebný lúč, ktoré tiež ukazujú celú škálu ďalších schopností. Potom tu máme anjelskú družinu. Každý z anjelov prináša svoj osobný dar, asi ako sudičky v rozprávkach…

A ako ich prebudiť? Buďte ako malé zvedavé dieťa, čo objavuje poklady. Treba sa o seba a o svoje poklady začať zaujímať, pozorovať ich a skúšať. Doba tak dozrela, že naše schopnosti sa chcú prebudiť a prejavovať. Všetko sa to deje samo od seba. Taký je boží plán. Takže jediné, čo môžete urobiť, je mať záujem a začať objavovať sám seba – je to poznanie seba samého.

Podvedomie nie si ty. Sú v ňom uložené všetky informácie minulých skúseností, staré programy a vzory. Obrazne povedané jedna slza je kvapkou z mora kolektívneho podvedomia. Celý vzostup je vlastne rozpúšťanie kolektívneho podvedomia planéty, čím sa jej umožní posunúť do vyšších dimenzií.

Keď robíme vzostup individuálne, napr. 48 cez krokov k prebudeniu, hovoríme o prebudení. Tých ciest je veľa. V podstate sa jedná o rozpustenie individuálneho podvedomia, čo má však vplyv na celé ľudstvo, lebo kolektívne podvedomie, je o „slzu“ menšie. Keď robíš tvoj individuálny krok, robí ho s tebou celé ľudstvo.

S podvedomím sa nedá bojovať. Jediný spôsob je podobne, ako keď je v miestnosti tma, nemôžeme ju vyháňať, ale zažneme svetlo. Podvedomie sa rozpúšťa samo od seba, keď prijímame svetlo. Na to sa v prvom rade treba otvoriť, urobiť mu miesto a potom nechať nech sa deje, čo sa deje.

Svetlom sa nedá manipulovať, ani ho nemáme „pod kontrolou“. Preto sme vždy požiadaní – odsuň rozum stranou a len dôveruj… duša a srdce chápu aj to, čomu rozum nerozumie. A keď sa takto otvoríš, energie si hľadajú svoju cestu – opäť ich nemáme pod kontrolou. Idú tam, kde sa im páči a rozvíjajú sa svojím vlastným tempom, podľa vlastných zákonitostí. Nedajú sa manipulovať.

Naliehavý odkaz od MERLINA: človek si myslí, že nesie zodpovednosť za všeličo možné. Najdôležitejšia a jediná zodpovednosť čo máš, je zodpovednosť za tvoje poslanie, za tvoje schopnosti a dary, za tvoje poklady a úlohu, ktorú si dostal. To všetko ostatné sa vyrieši samo. Toto je jediné, čo nikto druhý za teba nemôže urobiť. Je to zodpovednosť voči bohu v tebe. Keď to neurobíš, premárnil si tvoj čas a tvoje príležitosti.

Niektorí ľudia si lámu hlavu nad tým, že nevedia, čo je vlastne ich úloha. Túto otázku si kladie rozum, čo nie je v spojení s dušou, potrebuje čosi ako popis práce, potrebuje definície. Duša keď robí, čo má rada, čo ju teší, keď je šťastná a kreatívna, tak napĺňa svoje poslanie. Neznamená to, že musia hneď nastať vonkajšie zmeny, môžeme robiť to isté, len s novým vedomím. Postupne, keď začneme používať svoje duchovné dary a talenty, nové úlohy prídu akoby samé od seba a aktivity, situácie a ľudia, čo nám už neslúžia odídu akoby samé od seba. Celý ten proces je plynulý, ako rieka života, čo nám neustále prináša nové možnosti.

Dnes mi bolo v meditácii ukázané, že príbuzenské vzťahy, čiže vzťahy založené na existencii fyzického tela prestávajú mať význam, či začínajú byť nepodstatné. 3D sa rozpadá. Pretrvajú len tie vzťahy, kde duše majú spoločnú cestu a úlohu. Oveľa významnejšie pre nás začnú byť vzťahy, kde si duše rozumejú a patria k sebe. Rodiny sa rozpadajú, chýba súdržnosť. Transformuje sa základ, čo spája rodiny – už to nebude majetok a telá (aj deti boli súčasťou majetku a podstatná otázka kto bude dediť?), bude to láska, harmónia a porozumenie, duša.

Toto poznanie je pre mňa veľmi oslobodzujúce. Súčasne to mení aj rodinné konštelácie. Predkovia už nebudú ovplyvňovať náš osud. Zmysel má len takéto riešenie: obrátiš sa tvárou k predkom a povieš im: ctím si vás, vážim si vás. Ste mojou súčasťou. Neviem, čo ste prežili, ale cítim, že ste tu pre mňa a chcete mi dať to dobré. Za to vám hovorím AN´ANASHA. S láskou, silou a v mieri idem teraz mojou vlastnou cestou…

Jedna moja priateľka dostáva často od duchovného sveta odkaz – počúvaj svoju dušu a ďalšia – nechaj sa viesť svojim vnútorným dieťaťom. Aký je v tom rozdiel?

Duša je všetko, čo sme, to je náš podstatný život, má svoj plán, vie presne, čo chce a čo potrebuje. Človek, ktorý nepočúva dušu, sa nechá viesť rozumom (egom), nie je šťastný. Robí to, čo sa od neho očakáva (alebo si myslí, že sa očakáva). Duša najviac zo všetkého potrebuje, aby sme sa ponorili do svojho vnútra, na chvíľu sa zastavili. Potom je šťastná, že jej venujeme pozornosť a vysiela impulzy. Také jednoduché: toto sa jej páči, tamto sa jej nepáči. Necíti sa dobre v tomto obchode, s týmto človekom, na tomto mieste…alebo, že potrebuje malú prechádzku, alebo upiecť koláč… Keď dlhodobo dušu ignorujeme a nepočúvame, prejaví sa to na fyzickom tele ako symptóm choroby.

Vnútorné dieťa je súčasťou duše, je to náš vnútorný pomocník, náš navigátor. Vnútorné dieťa je naša najmúdrejšia časť, čistá, rýdza. Vidí pravdu, nedá sa oklamať, vidí veci také, aké sú.(to dieťa povedalo, že cisár je holý, napriek tomu, že celé kráľovstvo sa nechalo obalamutiť podvodníkmi). Vnútorné dieťa vidí za masky a nenechá sa vodiť za nos, ani manipulovať. Človek, ktorý má počúvať svoje vnútorné dieťa sa nemá nechať zneužívať a manipulovať druhými a má si veriť, že to, čo vidí a cíti, je pravda. Chce to odvahu byť sám sebou, robiť to, čo chceme a nedávať sa do rúk iným (tu ma máte, robte si so mnou, čo chcete). Je to o prevzatí plnej zodpovednosti za svoj život a svoje rozhodnutia, robiť to, čo my považujeme za správne, aj keď naše okolie, alebo spoločnosť to nechápe, alebo dokonca odmieta. Vnútorné dieťa potrebuje sa tešiť, miluje zábavu, skúšať nové veci a dobrodružstvo. Chce sa hrať. Neberie život smrteľne vážne, nepozná starosti. Je to radosť a ľahkosť bytia. Je nekomplikované a miluje svojich kamarátov.

Často sa ma pýtajú, ako sa dá rozoznať, či niečo pochádza z duše, alebo z ega. Jednoznačným navigátorom je pocit. Ako sa cítiš? Cítiš sa príjemne? Cítiš sa dobre? Myseľ sa dá manipulovať, pocity nie. Cítiš to, čo cítiš. Dualita a ego sú hlučné, vnucujú sa, manipulujú, prekrúcajú, chcú zaujať tvoju pozornosť… Duchovný svet, skutočnosť a duša sú tiché, nevnucujú sa, jednoducho sú. Len ten pocit, ten pocit v duši je príjemný, keď sa ťa dotknú.