Vnútorné dieťa

Posted on by

Od: Shira

Vnútorné dieťa je časťou našej duše. Hoci to znie paradoxne, je najspirituálnejšou časťou v človeku, lebo je úplne mimo rozum a intelekt, je v ňom uložená veškerá múdrosť duše, a to zo všetkých inkarnácií, je v ňom intuícia, čistota a poznanie pravdy. Vnútorné dieťa veci nekomplikuje, vidí ich také aké sú a zo všetkého sa vie radovať, aj keď životné podmienky nie sú ideálne, ani ľahké. Patrónom vnútorného dieťaťa je Lady Nada, ktorá ho aj najlepšie dokáže vyliečiť. Keď je vnútorné dieťa šťastné, celý človek je šťastný a vie, čo má robiť.

Čo je nový svet a nové energie?

Posted on by
Od: Shira
Je to niečo, čo tu ešte nebolo, niečo neznáme. Nie je to alternatíva, ani konšpirácia. Je to niečo, čo nedokážeme uchopiť a pochopiť fyzickou mysľou, ale dušou, srdcom, intuíciou.
Duchovný svet nám odovzdáva informácie, ktoré nesú tieto nové energie. Keďže je to nová realita, neexistujú slová v ľudskej dualitnej reči, ktoré by daný jav dokázali vyjadriť. Napríklad chrám Sa’Maa’Tah i chrám Sol’A’Vana, nie sú chrámy, ale slovo „chrám“ najbližšie zachytáva, čo to je. Vieme si pod tým niečo predstaviť. V podstate je to energetické pole e energiami, ktoré v našej realite ešte nie sú.
Informácie, ktoré prichádzajú z duchovného sveta, môžeme cítiť. Cítime, že nám to robí dobre, cítime, že je to pravda, aj keď si to rozumom nevieme vysvetliť.
Ak tieto informácie uchopí fyzická myseľ a interpretuje ich podľa toho, čo pozná, vzniká len chaos a nezmysel.
Duchovný svet používa obrazy, metafory, ako pravda v rozprávkach, alebo v kvalitnom umení z duše. Tomu rozumiete, to vás rozvibruje a naladí, ako pekná pesnička.

Hierarchia a rovnosť

Posted on by

Od: Shira

Medzi nami sú bytosti rôzneho typu podľa hierarchií stvorenia. Sú medzi nami anjeli zvestovatelia, liečiví anjeli, elohimovia, hviezdne semä, dokonca bytosti podobné Kristovi, ktoré sú stelesnením svätej trojice.

Vo vesmíre existuje hierarchia, toto však nemá vôbec nič spoločné s tým, ako hierarchiu chápe ego. V skutočnosti sú si všetci rovní, nik nie je viac, alebo menej ako tí druhí, ani dôležitejší. Toto pokrivené chápanie narobilo veľa zla, zmätkov a omylov.

Poznáte rozprávku o tom ako myš súperila s vetrom, kto má väčšiu silu a zbúra veľkú skalu. Vietor fúkal, fúkal a nič. Malá myš pomaličky rozhlodala skalu, až sa tá skala zrútila. Podobne aj malý anjel dokáže robiť veľké veci, ktoré majú oveľa väčší účinok ako hierarchicky vyššia bytosť (rozumej: bližšie k božej merkabe).

Boh nás stvoril ako rozkvitnutú lúku, kde rôzne kvietky tvoria jeden celok, celá krása je v rozmanitosti a v bohatosti bytia.

O tom, kto je najdôležitejší pre dianie a vývoj na našej planéte nerozhoduje z akej hierarchie pochádza, ale aká je jeho úloha a ako ju plní.

Pre našu zlato-modrú frekvenciu veľmi dôležitú úlohu má Sangitar, ktorá je „obyčajným Nuni“, čiže mimozemšťan z vesmíru Quadril 5. Je médiom pre našu frekvenciu, od začiatku vekov prináša posolstvá z duchovného sveta a po odchode Ježiša z našej planéty je jeho hlasom.

Svoje poslanie nájdeme v sebe, je to niečo, čo nám nikto nepovie, je to zázrak komunikácie boha so svojim stvorením, je to mystérium božie. Na to musí prísť každý sám.

Pre boží plán môže každý zohrať dôležitú rolu, keď dobre zahrá svoju partitúru. To celé samozrejme nestojí na jednom človeku. Keď je oslovený a nereaguje, tak oslovia niekoho iného.

Takto to tu celé funguje: počúvať múdrosť svojej duše a jej impulzy, počúvať intuíciu, aby sme vedeli, čo máme robiť, v čom spočíva naša zvláštna úloha.

 

Priestor

Posted on by

Od: Shira

Spolu s časom sa začal meniť aj priestor. Tieto dve veličiny spolu úzko súvisia.

V minulosti sme boli zvyknutí na objektívny svet. Čas i priestor boli niečo dané a bolo to mimo nás. V dnešných energiách čas sublimuje s priestorom, takže sú v podstate len dva rôzne prejavy toho istého fenoménu.

Keď je niečo pre nás dôležité, vytvoríme si na to čas. Rovnako by sme mohli povedať, že si na to vytvoríme priestor. Čas i priestor sa stávajú subjektívnymi veličinami, my ich tvoríme, ohýbame podľa vlastnej potreby.

Už dosť dávno vieme, že kamkoľvek človek vycestuje, nájde tam len seba, svoje vedomie. Jednak vidí len to, ako má nastavený filter a postupne aj tak začne meniť akékoľvek prostredie na svoj obraz.

Sila negatívnych myšlienok

Posted on by

Od: Shira

Slovo „manifestácia“ sa stalo veľmi populárnym. Človek začal koketovať s tvorivou silou manifestácie, so silou svojich myšlienok. Lenže si neuvedomuje, že táto sila nerozlišuje medzi pozitívnymi a negatívnymi myšlienkami. Myšlienkami vytvára, čo by chcel. Čím väčšiu silu do nich dáva, tým rýchlejšie sa začnú prejavovať. Často sa stáva, že začne tlačiť. Čím väčší tlak, tým menšia životaschopnosť myšlienky.

Avšak hlavou nám často prechádzajú myšlienky, ktoré nie sú veľmi pekné. Nie vždy želáme dobro, lásku a svetlo všetkým bytostiam. Napríklad myšlienky ľudí pred voľbami, počas volieb a po voľbách… Čím väčšia nenávisť, zlosť a nedobroprianie, tým väčšiu silu majú ľudské myšlienky. Nenávisť, závisť a strach majú obrovskú silu.

Ten, kto chce manifestovať musí prevziať zodpovednosť za všetky svoje myšlienky, za vedomé, i za tie  podvedomé. Je to otázka fokusu, kam venuješ svoju pozornosť a s akou silou sa na niečo koncentruješ. Láska a dobro sú náš prirodzený stav, keď si zdravá a v pohode, je to normálne. Predstav si, že máš na nohách pohodlné topánky, sedia ti ako uliate, dobre sa ti v nich chodí. Počas chôdze im nevenuješ pozornosť, jednoducho kráčaš a myslíš na iné veci. Keď sa ti tam však dostane kamienok, zastavíš sa a celú pozornosť venuješ na to, aby si ho odstránila. Keď ťa topánky tlačia, urobí sa ti otlak, celú pozornosť máš tam…

Sila podvedomia

Posted on by

Od: Shira

My myšlienky nielenže vytvárame, ale aj prijímame.

Podvedomie je ako úrodná pôda, keď tam padne semiačko myšlienky, začne rašiť. Možno ste už mali skúsenosť s cigánkou, ktorá sa vám dívala do očí a potom vyriekla niečo veľmi zlé, akési „prekliatie“. To je len skoncentrovaná myšlienka zničenia, ktorú vyšle do podvedomia. Keď toto semiačko zla padne do podvedomia plného strachu, pocitu viny, alebo neistoty, zapustí svoje korene a začne rásť. Ak človek dá tomu nad sebou moc, nešťastia sa dejú.

Nedávajte nikdy nikomu moc nad sebou!

To skoncentrované semiačko zla treba odstrániť čo najskôr, ak sa vám už dostalo do podvedomia, ešte skôr, ako zapustí korene. Najlepším nástrojom je Shon’A’Naar – meč Excalibur.

Ďalšou schopnosťou podvedomia je, že ono nerozlišuje, či rozmýšľate, alebo hovoríte o niekom niečo zlé, berie to ako informáciu pre svojho pána. Napríklad, keď rozmýšľate nad niekým, že je to hlupál, alebo to o niekom hovoríte, ono to prijíma akoby to bolo o vás. Začne vám padať nálada. Pritom si treba uvedomiť ešte ďalší fakt, že negatívne sa nedá zakryť sladkým náterom a tváriť sa, že tam nie je… Toto všetko teraz veľmi vylieza na povrch.

Čo sa s tým dá robiť?

V prvom rade byť úprimný sám k sebe, uvedomiť si, čo práve vytváram svojimi myšlienkami a potom to odovzdať na transformáciu. Len keď to uvidíme, môžeme s tým pracovať. V žiadnom prípade nezakrývať pred sebou. Dokážeme vytvárať vlastné myšlienky a vlastné emócie bez ohľadu na to, čo sa deje.
Veci sú také, aké sú, každý človek je taký, aký je. A my ho môžeme urobiť lepším, alebo mu prihoršiť.

Sebamanipulácia

Posted on by

Od: Shira

Energie Michaela prinášajú aj tému odvahy. Odvahy pozrieť sa na seba v zrkadle pravdy. Keď človek prestane klamať sám seba, prestane aj sám seba manipulovať. Keď sa prestane manipulovať, nemôžu ho manipulovať ani druhí. Každá manipulácia zvonka je vlastne sebamanipulácia. Stačí keď sme úprimní sami k sebe a všetko uvidíme inak – v pravde.

Najprv práca, potom zábava, alebo naopak?

Posted on by

Od: Shira

Keby bol náš deň pieseň, a my speváci, čo ho spievame, tak práca i každá aktivita smerom navonok je ako tón, ktorý vylúdime. Každý spevák vie, že bez správneho nádychu sa pekný tón nepodarí. Majstri umelci vedia, že pauza, to ticho medzi tónmi je veľmi dôležité. Aká kvalita ticha, taká kvalita tónu.

Mlčanie v piesni nášho dňa je čas, keď na chvíľu prestaneme s vonkajšími aktivitami stiahneme pozornosť do vnútra, vtedy sa nadýchneme. Rytmus dňa vytvára striedanie vonkajších aktivít s pauzami. Nedá sa len dávať, dávať, dávať, byť výkonný, bez uvoľnenia. Každý deň trénujeme svoju pieseň, majstrami sa stávame, keď začneme tvoriť pekné melódie. V piesni ľudského života je spánok a noc nádych a aktívny deň výdych