Ľudský jazyk je jedným z prejavov duality, ktorý sa snaží vyvolať pocit oddelenia medzi ľuďmi a od zvyšku univerza. Ešte v časoch Atlantídy, kedy sme stále mali prístup ku svojim schopnostiam a vedeli sme, kto sme, dorozumievali sme sa telepaticky. Neskôr sa rozvinuli rôzne jazyky a tie priniesli so sebou to, že si ľudia prestali rozumieť, začali sa viac od seba vzďaľovať, začali byť od seba oddelení. Žiadne takéto oddelenie však v božskej skutočnosti neexistuje.
Ďalšou úrovňou oddelenia spôsobeného jazykom je to, že v rôznych spoločnostiach, kultúrach, môže mať jeden výraz rôzny, až protichodný význam – a tak niečo, čo je v jednom jazyku prejavom náklonnosti, môže v inom znamenať urážku. Toto viedlo k tomu, že jazyk sa stal tiež príčinou duchovného rozdelenia – rozdelenia na úrovni boha, spirituálneho sveta, božského myšlienkového poľa.
Slová mohli a stále môžu vyvolať veľké nedorozumenia, škody, nepriateľstvá či dokonca vojny. Nič také však nehrozí, keď komunikujeme bez slov. Naozajstný význam toho, čo nám niekto druhý hovorí, nájdeme v jeho očiach, ktoré sú zrkadlom jeho duše. V univerze mnohé bytosti komunikujú telepaticky alebo cez srdcový lúč. Mnohé tiež využívajú svetelný jazyk. My sa k nim vďaka kryštálom môžeme pridať tiež.
Keď hovoríme vo svetelnom jazyku, s použitím kryštálov, je zaručené, že to, čo hovoríme, nie je nijako poznačené žiadnym ľudským hodnotením. Naopak, ocitáme sa v jednote, kde nie je žiadne oddelenie.
Nasledovná modlitba je príkladom, ako môžeme komunikovať pomocou kryštálov. Môžete si samozrejme vytvoriť svoju vlastnú, počúvajte len svoju dušu a svoju intuíciu, ktoré vás povedú.